Vek nie je prekážka, Meňo aktívne športuje aj v osemdesiatke

ŠPORT - Ostatné športy | 22.1.2012, 10.54, Ján Král

Chuť do športu ho neopúšťa. Trnavčan Melicher Supek oslávil 5. januára osemdesiate narodeniny. Napriek krásnemu veku však nehodlá so športom skončiť. Jeho srdcovkou zostáva i naďalej nohejbal.

Priatelia nohejbalisti mu darovali k narodeninám pamätný pohár s úsmevným názvom Meňoriál. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

K lopte ho to ťahalo odmalička. Rodák z Michala nad Žitavou hrával basketbal, volejbal a na divíznej úrovni futbal. Svojho času sa venoval i atletike. Posledných dvadsať rokov je pre neho športom číslo jeden nohejbal. „Futbal som okúsil vo Vrábľoch a Bánovciach nad Bebravou. Hrával som útočníka. Patril som k rýchlostným typom, strelil som vďaka tejto dispozícii aj dvadsať gólov za sezónu. Po zlomeniny nohy som však prestal s aktívnou činnosťou. A podobne som sa dostal i k nohejbalu. Pracoval som v TAZ-ke, partia z roboty sme si chodili zahrať volejbal. Postupne však telo dostávalo zabrať čoraz viac, tak som presedlal na nohejbal,“ vraví Meňo Supek, ako ho prezývajú spoluhráči.

Dodnes sa stretáva v telocvični trnavskej priemyslovky s Alojzom Žváčekom, Jánom Danišom a Eduardom Hyžom, s ktorými na prelome deväťdesiatych rokov k športu pričuchol, na pravidelnú partičku nohejbalu. Pri poslednom stretnutí mu priatelia odovzdali pamätný pohár k narodeninám s nápisom Meňoriál. Oslávenec sa nenechal zahanbiť a vystrojil hostinu.

Nepatrí k hráčom, čo dosiahli s nohejbalom veľké úspechy. So spoluhráčmi dosiahli solídne umiestnenia na regionálnej úrovni. Melicher však hrá pre zábavu a zdravie. „Človek musí ťažko bojovať o svoje zdravie. Mám svoje boliestky, chodím každý rok do Trenčianskych Teplíc na zotavovací pohyb. Bez športu by som nemohol žiť. A môj recept na životnú vitalitu aj vo vyššom veku? Triezvy život,“ vraví muž, ktorý má okrem športového nadania aj úzky vzťah k spevu. So zdatným barytónom 28 rokov účinkoval v zbore Bradlan. „Mojou obľúbenou skladbou je Nabucco od Verdiho,“ dodal.

reklama

Na ihrisku sa stále vie obracať. Foto: Michal Hlavatovič

Bol v pracovnom tábore
Melicher Supek to nemal v živote jednoduché. Po nástupe komunistickej strany v roku 1948 sa jeho rodina dostala do problémov s nevyhovujúcim kádrovým posudkom. „Bolo to veľmi smutné, nepríjemné obdobie,“ spomína Supek.  „Brat totiž odišiel do zahraničia a otec nechcel vstúpiť do družstva. Vnímali to tak, že je proti socialistickému zriadeniu. Prepustili ma z učiteľskej služby, pričom som tam pôsobil len dva mesiace. Doma ma čakal povolávací rozkaz na vojnu, kde ma zaradili do pracovného tábora,“ vraví. „V Čechách sme búrali po Nemcoch štyri dediny. Vytváral sa tam vojenský priestor. Držal som sa športu, aby som sa dostal k lepšiemu zamestnaniu. Problémy som však mal dlhé roky,“ opísal nelichotivú realitu minulosti.