Kamenár sa po návrate do Spartaka stráni nešťastnej tridsiatky

ŠPORT - Futbal - Spartak | 24.1.2012, 07.20, Ján Král

Návrat strateného syna. Hoci to už vyzeralo, že príchod Ľuboša Kamenára do Spartaka stroskotá na neúmerných požiadavkách francúzskeho Nantes, odchovanec trnavského futbalu sa predsalen vracia medzi andelov.

Ľuboš Kamenár je od pondelka v Trnave a pripravuje sa s trnavským Spartakom. Foto: Ján Král

reklama

V akom stave je váš príchod do Trnavy. Je už všetko spečatené?
- V utorok by som mal definitívne rozviazať zmluvu so Spartou. Následne podpíšem polročný kontrakt so Spartakom.
Na čom sa naťahovalo vaše hosťovanie?
- Francúzi si kládli neakceptovateľné podmienky nielen pre Trnavu, ale zrejme pre akýkoľvek klub na svete. Chceli ma predať za veľmi veľké peniaze, to v tejto situácii však nebolo reálne.
V Trnave ste debutovali 19. mája 2004, mali ste len šestnásť rokov, trénerom bol Vladimír Ekhardt. Ako si na tento okamih spomínate?
- Keď som sa v pondelok vrátil na štadión a prechádzal sa po jeho útrobách, vynárali sa mi samé príjemné spomienky. Pripomenul som si svoje začiatky sedem rokov dozadu. Debutoval som pri víťazstve 3:0 nad Dubnicou. Išiel som na ihrisko na posledné tri minúty. Bol to pre mňa vtedy veľký zážitok. Na štadióne bolo štyri - päť tisíc fanúšikov. Triasli sa mi kolená, ale nikdy na ten zápas nezabudnem.
Po sezóne odišiel gólman Marek Čech a vy ste sa stali jednotkou. Hodili vás do vody ostrého zápasu Intertoto cupu proti Slavenu Belupo Koprivnica. Ako si spomínate na ten duel?
- V príprave sa vtedy premlelo asi jedenásť brankárov. Bol som asi jediný, ktorý neodchytal žiaden priateľský zápas. Výrazne ma nezapájali do štruktúr ani na tréningu. Zrazu som však zostal v tíme sám spolu s Petrom Kostolanským. Milo ma šanca prekvapila. V Koprivnici som si udržal čisté konto, mal som dva dobré zákroky, na ktoré si spomínam doteraz. Neskôr sa v lige ukázalo, že som ešte mladý brankár a nemám odchytaný potrebný počet duelov. Trnava potrebovala vtedy skúseného gólmana. Prišlo k môjmu prestupu do Petržalky. Artmedia ma vymenila za Martina Lipčáka. Spartak som vďačný, že mi pomohol ukázať svoj talent.
V drese Petržalky ste Spartak kvalitnými zákrokmi neraz vychytali. Ako na to reagovalo vaše okolie?
- Zápasy v Trnave boli pre mňa vždy špecifické. Vždy som sa chcel ukázať pred publikom a funkcionármi. Priznám sa, že z počiatku som mal obavy. Väčšinou to však, chvalabohu, pre mňa dopadlo dobre. Nikto ma síce neobjímal, ale ma ani nik nejakým spôsobom nenapádal. Všetko sa nieslo v športovej rovine emócií, na korektnej úrovni.
Kde sa vám lepšie v Trnave chytá? Pod južnou alebo severnou tribúnou?
- Kotel sa presúval, najčastejšie bol na južnej. Tam to bolo dusnejšie, no nevnímal som to nejako extrémne. Chytal som síce za Petržalku, no nik mi nedával nejako výrazne najavo negatívne emócie. Samozrejme, jedinci sa v dave vždy nájdu. No, na ten počet ľudí, čo chodilo divákov, to bolo v pohode.
Čo pre vás znamená možnosť opäť strážiť svätyňu Spartaka?
- Odmalička som chcel chytať za Trnavu. Na chvíľu som do toho aj nakukol, žiaľ, neohrial som sa dlhšie. Teraz mám druhú šancu. Zaväzuje ma to, keďže trnavský divák je náročný a sezóna dobre rozbehnutá. Budem rád, ak nadviažeme na jesenné pozitíva, ľudia budú stáť za nami a spoločne potiahneme víťaznú náladu čo najdlhšie do čo najvyšších priečok tabuľky.
Do Nantes sa už zrejme po negatívnych skúsenostiach nechystáte. Lákal by vás angažmán v inom francúzskom klube?
- Klub si vytvoril voči mne veľmi negatívny postoj. Neviem, čím som si to zaslúžil. Zrejme išlo o to, že som odmietol odísť na hosťovanie do gréckeho Iraklisu Solúň. Keby prišla ponuka z iného francúzskeho mančaftu, zvážil by som ju. Je však pravda, že mentalita Francúzov mi nesadla. Komunikácia s nimi je neraz zložitá.
A čo Turecko?
- Počul som na Turecko rôzne názory, slovenská futbalová verejnosť nemá k tejto krajine veľmi pozitívny postoj. Za seba však môžem krajinu polmesiaca len vrelo odporúčať. Získal som veľmi dobrú skúsenosť, spoznal som veľkú krajinu a obrovský fanatizmus divákov, ktorý sa prenášal aj do bežného života na ulici. Všetci žili futbalom alebo basketbalom. Človek záujem pociťoval na každom kroku. Úroveň futbalovej ligy, štadiónov či tréningových plôch je v Turecku vysoká.
Momentálne ste stále bez manažéra. V lete však zrejme opäť bude treba riešiť vašu budúcnosť. Uvažujete, že by ste sa opäť zverili do rúk nejakému manažérovi?
- Futbalista ťažko môže robiť niečo na vlastnú päsť. Je to tvrdý biznis, neraz sú rokovania veľmi zložité. Človek v rozbúrených vodách nedokáže dlhodobo plávať sám. Vždy musí hľadať niekoho, kto mu cestu čiastočne prerazí. Od manažérov si však teraz držím odstup, riešim veci s chladnou hlavou. Už nepristúpim na všetky podmienky, aké mi manažér dá. Zvažujem každý jeden krok. Napriek všetkému si ale uvedomujeme, že futbalisti a manažéri sú na sebe závislí. Spolupráca tam musí byť.
Koľko rečí ste sa počas zahraničných štácií naučili?
- Dohovorím sa po francúzsky. V Turecku som sa zhodou okolností zdokonalil v angličtine. Nevyžadovali od nás turečtinu.
Tréner Spartaka Pavel Hoftych je veselá dokopa. Doberal si už aj vás?
- Veľmi často komunikuje s hráčmi, a to nielen o vážnych veciach. Bavili sme sa aj neformálne o nefutbalových veciach. Je to zdravý typ trénera, ktorý vie s hráčom viesť debatu nielen o povinnostiach.
Kouč brankárov Andrej Kostolanský vás na prestup do Trnavy pripravoval kondičnými tréningami už v decembri. Dal vám zabrať?
- Andy je veľmi šikovný a stále mladý tréner. Má veľmi kvalitné metódy, používa v nich množstvo zaujímavých prvkov, s ktorými som sa nestretol ani v zahraničí. Zapája rôzne pomôcky, veľa vecí je aj pre mňa nových. V pozitívnom význame. Zapája aj posilňovacie cviky, ktoré som praktikoval naposledy pod trénerom Mentelom. Ten v tom bol špička. Trénersku budúcnosť má Andrej pred sebou, myslím, že mi môže dať skutočne veľa.
Ako vás prijal Martin Raška? Bude vaším hlavným konkurentom v boji o post jednotky...
- Stretli sme sa už v decembri v posilňovni, zoznamovať sme sa teda nemuseli. Martin je pohodový, usmievavý chlap, v rámci futbalu je to všetko v poriadku. Aj ostatných brankárov poznám už dlhší čas, idem medzi starých známych.
Aké číslo budete nosiť?
- Zatiaľ mi pripadla jednotka. Nezakladám si však na čísle dresu. Vyložene nechcem len tridsiatku. Nosil som ju v kluboch, kde to nebolo z pohľadu mojej kariéry bohviečo.
Víta váš návrat do Trnavy aj priateľka, alebo by s vami ešte rada cestovala po svete?
- Určite je rada. Potrebovali sme zmenu, v tomto prostredí mám veľkú šancu znovu naštartovať kariéru. V Trnave som doma, môžem sa tu lepšie sústrediť na futbal. Oproti zahraničiu lepšie zvládam aj bežný život.
Spartak nedávno organizoval ples. Váš brat Miroslav sa ukázal ako solídny tanečník, máte v krvi pohyb po parkete aj vy?
- Keď je príležitosť, na rodinnej oslave či svadbe si v rámci spoločenských konvencií zatancujem. Parketovým levom však nie som. To skôr Miro je v tomto talentovanejší. Cha-cha.
 

Kamenárove naj
Najkrajší futbalový zážitok? Majstrovský titul s Artmediou Petržalka. Bol prvý a zatiaľ jediný.
Najväčšie sklamanie? Angažmán vo Francúzsku. Rok som chytal takmer všetky zápasy, postoj funkcionárov sa však zmenil zo dňa na deň, čím sa v podstate začalo peklo.
 

Najlepšie spomienky na trénera? Z mládežníckeho veku na Pavla Krchnáka, s ktorým som v kontakte dodnes. Zo seniorských kategórií vyzdvihnem Vladimíra Weissa a Miroslava Mentela, oboch ešte z obdobia Petržalky. V Trnave ma prvýkrát vytiahol do tréningového procesu medzi mužov Stanislav Jarábek, ktorému robil trénera brankárov Roland Praj. Ten mi dal veľa z trnavskej brankárskej školy.
 

reklama

Najväčší futbalový sen? Očarili ma turecké špičkové kluby Fenerbahce, Galatasaray a Besiktas. Odjakživa bol môj sen Inter Miláno, reálne však pôsobenie na San Sire nevyzerá.
 

Najobľúbenejšia mimofutbalová činnosť? Rád si zahrám tenis, stolný tenis, biliard, stolný futbal či šípky. Nerád sedím pred televíziou, neustále som v pohybe. S Ľubošom Hanzelom sme hrávali počas dovolenky tenis. Ešte som ho však neporazil.