Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Ján z Orešian dobre vie, prečo má kráľovstvo holú riť

RELAX - Reportáže | 24.1.2012, 17.59, Vladimír Kampf

Draci, potvory! Nie sú však len netvory. Kto si srdce otvorí, ten im imidž dotvorí. Ako pecivál Ján odkiaľsi z Dolných Orešian.

Ján z Orešian dobre vie, prečo má kráľovstvo holú riť

Drak neborák dobrák od kosti.

reklama

 

Najbližšie bábkové divadlo rodiny Pilátovcov s honosným názvom Animare Silva (Oživovanie dreva) sídli v Dolných Orešanoch. Jana stružliká, vodí a hrá. Peter vymýšľa scenáre, rýmuje, vodí a hrá. Ich dcéra Veronika tiež vodí a hrá. Už začala aj stružlikať a rozmýšľa, čím bude, keď ešte viac vyrastie.


„V októbri sme boli na tridsiatom treťom festivale bábkových divadiel v rakúskom Mistelbachu. Je to veľmi dobrá prehliadka svetových scén. Zúčastniť sa jej je dobrý kredit,“ hovorí Jana.

 

„Prišli aj ruskí bábkoherci, z druhého konca sveta to boli zasa Peruánci. Zúčastnili sa aj rôzne divadlá s kabaretnými bábkami, ktoré sú viac pre dospelých. To, čo sa divákom v danom roku najviac páči, pozývajú aj na nasledujúci rok. Tu nejde o peniaze a ceny, ale o účasť. Divadlá sa striedajú. Diváci majú k dispozícii vždy nové predstavenia.“

reklama

 

Peter so zbabelým žabožrútom.


Animare Silva hralo v slovenskom jazyku. Už to ich pripravilo o časť publika. Tí, ktorí zostali, sa však dobre bavili aj napriek tomu, že mnohí nerozumeli. „Na rozdiel od festivalov v našich končinách, na naše predstavenie prišli všetci usporiadatelia do nohy. To u nás nie je pravidlom. Bariéra im neprekážala.

 

Hrali sme všeobecne známu rozprávku o žabiakovi od bratov Grimmovcov. Nemecké dievčatko, ktoré nerozumelo našim slovám, sa k bábkam po predstavení túlilo tak, akoby mu bolo všetko jasné. :-) To bolo naše ocenenie,“ dodáva matka drevených tvorov.


Maličkí potentáti
Rakúšania nemajú vysokú školu na bábkoherectvo, ako my. Tento kumšt je tam stále ľudovou tradíciou a výroba bábok záležitosťou zručných remeselníkov. „Ich prvá otázka je: Odkiaľ to máte? Keď im povieme, že to je naša práca, doslova dávajú klobúk dolu. Ich prístup je úplne iný. Preto nás šoklo, keď nás naši kolegovia zo Slovenska zapreli. To je hrozné. Poznajú nás, len keď niečo potrebujú,“ dodáva Jana.

 

 

Hrdina Ján z Orešian.


Svoje robí aj zveršovaný text. To podvedome cítili aj Rakúšania. Ten dominuje aj novej hre bábkového divadla Animare Silva: Ako sa Jano s drakom porátal. Okrem veršov je v nej aj kopa viaczmyselných narážok z každodenného života. Bavia sa na nich nielen detí, ale aj tí, ktorí už vedia čítať medzi riadkami.

 

„Tešíme sa, keď sa teší čo najväčšia časť publika. Na draka váľa vinu väčšinou každý. On však nie je vinný. Väčšinou robia galibu rôzni radcovia a maličkí potentáti. Tí rozhodujú, čo s kráľovským majetkom a ako zodrať daňami obyčajných ľudkov. Chudák drak si to má vždy všetko odniesť...“


Uniká mu odvšadiaľ
Nevýhodou orešianskeho draka je to, že má veľa nití na ovládanie a občas sa riadne domotá. „Mali by ho ovládať dvaja ľudia. Okrem iného vypúšťa aj dym. Rovno v jeho tele je priestor na diskotékovú bombičku. Keď chrlí naplno, lezie mu aj zo zadku. :-) Drak geriatrik je pre publikum ešte väčšia zábava. Uniká mu odvšadiaľ...“ smeje sa Jana, kým drak nesúhlasne kýva hlavou a krídlami. Ešteže je taký dobrák.

 

Rytier z Francie v plnej zbroji.

 
Spočiatku to však s drakom nevyzerá dobre. Verejná mienka, je proti nemu. Hovorí sa, že naozaj dostal chuť aj na princeznú a chce ju zožrať. Komplet a za surova. Najprv robí hrdinu nejaký žabožrút v kovovej prilbe: „Ja som rytier z Francie, čo sa s drakom pobije. Keď urobí: Bu, bu, búúú, roztrepem mu kotrbu.“


Ukáže sa však, že je to len nejaký nepodarený chválenkár. Akoby chcel hrdinsky zachraňovať Euroval. Ale hups... Excuse moi...
Rytier z Francie príde o zbraň: „Zobral mi môj meč, utekám ja preč.“


Práve prichádzajúcemu Janovi len v pokluse povie: „Som rytier Žak (Jacques), čo boj s drakom nechal tak. V jaskyni sú ľudské kosti, najhorší je, keď sa zlostí. Odchádzam do Francie, veľa zdaru mesijé (monsieur).“


Peter si v hre vymyslel päť mužských postav, ak ich musí všetky rozprávať. Jana má celkom voľno a draka vedie najmä ich dcéra Veronika.

 

 

Príbeh ľudového hrdinu začína tradične na peci.


Žiadny blbec
Janová chvíľa nastane rázne. Veď prečo by aj nie, keď ho niečo ruší pri jedle: „Kruci špagát, varecha! Kto ma najesť nenechá? Dymí tu a smradí. Mne to veľmi vadí.“


Drak frajersky na to: „Máš nejaké ťažkosti? Na mňa sa teda nezlosti!“
Ján z Orešian: „Ty si tomu na vine, že zle sa vodí krajine. Smútok a bieda teraz vládne, kráľovstvo je takmer na dne.“


Bác, zasa je to na draka. „Čo to trepeš za hlúposti? Dolámem ti všetky kosti! Kto si, chlapče trúfalý? Omlátim ťa o skaly!“


Ach jaj. Neľahký je život draka, nikdy nevie, čo ho čaká. Prenasledujú ho všetci, aby mali zlato v mešci. On však nepustoší tento kraj. Teraz dobre počúvaj: „Kráľovský radcovia, to sú tí zlodeji a zradcovia,“ mieni drak. „Klamú kráľa, zavádzajú, a všetci ich počúvajú. Nemám na tom žiadnu vinu. Hodia na mňa každú špinu,“ zadymí na svoju obhajobu.

 

Radcovia sa dokážu nabaliť v každom režime.


Drak je ako kríza na ktorú sa každý vyhovára. K tomu starší, ako gorila. Lenže v rozprávke, našťastie, funguje Ján, ktorý nie je žiadny blbec. „Kráľ sa pravdu dozvie vec. Ja nie som žiaden zbabelec. Ponúkni sa buchtami, čo v uzlíku mám od mamy.“


Buchty, to je iné čosi, môže mu ich stále nosiť. „Človečiny mám už dosť, budeš u mňa stály hosť.“


Buchty, šišky lievance... To všetko je pre draka, ktorý sa vo finále ukáže ako milý tvor. Kým radcovia kvília: „Zvýšte dane, zvýšte dane, uvidíme, čo sa stane.“ Na druhej strane šašo vraví: „Na kráľovskom hrade pristál drak.“
Kráľ: „A čo stráže?“


Šašo: „Držia sa len tak-tak. Za drakom prišiel Ján a chce s vami hovoriť. Vraj už vie, prečo kráľovstvo má holú riť.“


Prečo Orešanca?
A to by mohol byť šťastný koniec. Lenže tí, ktorí kujú pikle, sa vedia dobre zvŕtať: „Čo ten trhan môže vedieť? Radšej mohol doma sedieť.“ Jano však uspeje a kráľ nechá prehľadať komnaty radcov, tých zbabelých a podlých zradcov. „Keď tam zlato nájdete, všetko vedieť budete. Okrádali biedny ľud, jak im velil nízky pud.“


A tu je zrazu rozprávka odtrhnutá od reality. Kráľ pochopí, všetko napraví a ponúkne Jánovi princeznú za manželku. Budúca nevesta namieta: „To už nie je iná šanca? Prečo práve Orešanca?“ Našťastie ani Ján nemá záujem. Chce len svoju vyvolenú z dediny. Odíde teda domov. Kráľovi len odporučí: „Veličenstvo, pre vás mám dobrú radu. Dobre rozmýšľajte, koho pustíte si do úradu.“

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2021 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda - bonus 2021
reklama