Šeherezáda zakotvila v Modranke! Bála sa slovenských mužov

AKTUALITY - Trnava | 29.1.2012, 13.00, Darina Kvetanová

Deti aj učiteľov zo Základnej školy s materskou školou v Modranke zaskočil príchod novej učiteľky. Do ich kolektívu totiž už pár mesiacov patrí Turkyňa Armağan Portakaldali (26). Mladé dievča zas v nemom úžase zostalo zo slovenských mužov a jedla.

Šeherezáda zakotvila v Modranke! Bála sa slovenských mužov

Armiš, ako učiteľku z ďalekej krajiny volajú žiaci, sa na Slovensko dostala vďaka výmennému programu Comenius. V Turecku si vybavila potrebné dokumenty a poslala ich tamojšej národnej agentúre, ktorá jej ponúkla učiť angličtinu na základnej škole v Modranke. Súhlasila, i keď o našej krajine takmer nič nevedela. Armiš momentálne prežíva svoju vôbec prvú zahraničnú skúsenosť.

reklama

Šumivá slovenčina
Zorientovať sa vo všetkých smeroch pomáha mladej Turkyni angličtinárka Ľubica Lutzbauerová. „Keď som ju prvýkrát priviedla na vyučovanie, deti boli šokované. Dookola sa ma pýtali, či skutočne nevie po slovensky. Keď som prikývla, nerozumeli, prečo tu teda je,“ smeje sa Ľubica. Armiš to dalo dosť námahy, zapadnúť do kolektívu učiteľov. Ich rozhovory v kabinete jej pripadali ako šum. „Vôbec som im nerozumela, a ani oni mne. Miestami ma z toho všetkého bolela hlava,“ spomína. Postupne si na slovenčinu začala zvykať, dnes pozná slová ako pivo, i keď najobľúbenejší slovenský nápoj zatiaľ neochutnala. Vie sa pozdraviť niekoľkými spôsobmi a opýtať sa človeka, ako sa má. „Najradšej zo všetkých slov mám však slovné spojenie páči sa. Znie to veľmi príjemne. S výslovnosťou mnohých písmen mám ale problémy, napríklad s písmenom ch a ľ,“ hláskuje mená Michal a Ľubica.

Strach z mužov
Stresy prežila Armiš na začiatku aj pre ubytovanie. V Zavare na ubytovni totiž spávala pod jednou strechou s robotníkmi. „Strašne som sa tých mužov bála,“ krúti hlavou. „Asi preto, že som všade chodila sama, no tiež preto, že som vôbec prvýkrát v cudzej krajine. Človek nevie, čo má čakať.“ Dnes už v pohode zvládne nákup v Tesku, cestu do Bratislavy či Viedne. V Trnave si dokonca našla aj kamarátky z Turecka a Bulharska, ktoré v rámci stáže študujú na Trnavskej univerzite. Prvotinou je pre Armiš aj samotné učenie. Pred príchodom do Modranky totiž absolvovala len prax na svojej univerzite. Aj z týchto mála skúsenosti však vie porovnať rozdiely medzi školským systémom u nás a v jej rodnej krajine. „Zvláštne pre mňa napríklad bolo, že deviataci si počas hodiny vykladali nohy na stoličky a jedli. V Turecku sa to nesmie. Povedala som im to a oni odvetili, že by nechceli byť tureckými žiakmi,“ smeje sa Armiš.

reklama

Armağan Portakaldali so svojou slovenskou kolegyňou Ľubicou Lutzbauerovou. Foto: Darina Kvetanová

Učiteľ z krajiny polmesiaca sa má lepšie ako ten slovenský. Aspoň po materiálnej stránke. „Čerstvý absolvent dostane pri nástupe do školy výplatu približne 750 eur,“ porovnáva Armiš. Narodeninový koláč So svojimi žiakmi si mladá Turkyňa veľmi dobre rozumie. Vynachváliť si ju nevedia ani oni. „Keď nepríde na angličtinu, vypytujú sa ma, prečo. Či na nich zabudla,“ hovorí Ľubica Lutzbauerová. Krásne gesto spravili pre mladú Turkyňu starší žiaci, keď jej na narodeniny upiekli tortu. „Bolo to skvelé prekvapenie. Som rada, že ma na priváte niekedy navštívia. Potom sa spolu hráme a pečieme.“

Bariéry
Armiš dnes býva na priváte v rodinnom dome priamo v Modranke, pod jednou strechou s domácim, ktorý ale neovláda anglický jazyk. Preto si musí neraz volať na pomoc prekladateľku Luciu. Problémy má aj so slovenskou stravou. „Najskôr mi obedy z jedálne veľmi chutili, boli delikátne. No postupne som z nich mala problémy.“ Tradičné slovenské halušky ani české knedlo-vepřo-zelo neznesie. Kapusta je pre ňu prikyslá, na chuť nevie prísť ani bryndzi. Napriek tomu je veľmi rada, že v rámci výmenného programu učí práve u nás. „Slovensko je malá krajina s milými a sympatickými ľuďmi,“ konštatuje Turkyňa, ktorá bude angličtinu na základnej škole v Modranke vyučovať do marca. Jej rodná krajina zažila od našich ľudí v poslednej dobe sympatie vďaka známemu seriálu. Bolo preto len otázkou času, kedy začnú Armiš vnímavé deti prezývať Šeherezáda.