Trnavské rybníky
reklama

Lesk a bieda Jednoty. Vitajte v skanzene socializmu!

RELAX - Reportáže | 26.1.2012, 13.49, Katarína Rosinová

Keď v novembri 1982 zomrel Leonid Iľjič Brežnev, koloval vtip, že u nás si jeho smrť uctili viac ako v Moskve. Rusi na jeho počesť vypálili dvadsaťjeden delostreleckých sálv. V Trnave vypálili obchodný dom Jednota.

Lesk a bieda Jednoty. Vitajte v skanzene socializmu!

Takto vyzerá 21. storočie v samotnom centre Trnavy.

reklama

 

Nebolo to celkom tak. Požiar vtedajšej pýchy nášho mesta i okresu nebol založený úmyselne. Zapríčinil ho zrejme skrat v elektrickom vedení. Našťastie, veľká katastrofa sa nestala a ľudia sa tešili, že si mohli nakúpiť začmudený tovar lacnejšie. Aj látka na žlté kvetinkové závesy v našej detskej bola za výhodnú popožiarnu cenu. Odvtedy sa zmenilo všeličo, no niektoré veci ostali rovnaké.

 

Takýchto opustených priestorov je v obchodnom dome viac.

reklama


Lesk a bieda
Od otvorenia obchodného domu Jednota na Trojičnom námestí už pomaly uplynie tridsaťdva rokov. Dielo architekta Lumíra Lýseka bolo skvostom, ktorý chodili obdivovať zástupy zo širokého okolia. Autor zaň získal aj cenu Dušana Jurkoviča. Výklady, členitá fasáda, terasa, mozaikový obklad a hlavne eskalátory vzbudzovali rozruch. Ľudia sem spočiatku nechodili na nákupy, ale len na prechádzky. Ešte aj niekoľko rokov po otvorení bola návšteva Jednoty menším výletom. Pamätám si, že keď sme s bratom poslúchali, babička nám za odmenu vzala na „behajúce schody,“ a potom na džús a ovocný šľahačkový pohár do snack baru na prvom poschodí. Trnavčania to vyslovovali ako šnekbar. Reštaurácia bola vybudovaná v západom štýle, aspoň v našich očiach. Umakartové boxy s čalúnením, nízke barové stoličky z rovnakého materiálu, pomedzi to všetko sa tiahol barový pult. Z lamelového stropu viseli prazvláštne svietidlá kombinované s dymovým sklom, nechýbali stĺpy obložené rovnakou mozaikou, aká bola na fasáde. Neviem, prečo píšem v minulom čase. To všetko je tam stále v takmer nezmenenom stave, ak nerátame dlhoročnú amortizáciu.

 

V socialistických lahôdkach budú raz parkovať autá.


Cesta v čase
S kolegom prechádzame okolo centrálnych toaliet, do ktorých vedie jeden vstup aj zo snack baru. Zakrýva ho bordový záves. Míňame už dávno nepoužívanú šatňu na odkladanie kabátov a zdravíme pani čašníčku v strednom veku. Dozvedáme sa, že je tu od začiatku, viac však neprezradí. Jej mladší kolega je o čosi zhovorčivejší. „Kedysi to tu bol vychytený podnik, teraz sem chodia najmä starší ľudia. Zo zvyku. Robíme, čo sa dá, konkurencia je veľká, veď sme v centre. Držia nás hlavne denné menu,“ krčí plecami. Podnik, ktorý sa oficiálne volá reštaurácia Apolón, má už štvrtého majiteľa. Okrem nostalgie by mohlo byť dobrým dôvodom na návštevu aj napočudovanie celkom chutné jedlo. Majú tu aj pochúťky, ktoré vám nespravia v každom podniku: Omeletu s hráškom, praženicu, držkovú, párky či domácu klobásku – všetko za príjemné ceny. Z menu sa vytratil šľahačkový pohár, Africolu nahradila kokakola a pribudli módne výstrelky typu gordon blue. Zaujalo ma kuracie soté Plameň. Žeby odkaz na november 82? :) Atmosféru dotvárajú umelé kvety a výhľad na schátranú terasu a schodisko. Dokonalý únik z reality.

 

Snackbar má za vyše tridsať rokov existencie už štvrtého majiteľa.


Nová doba
Nielen snack bar, ale aj potraviny, vývarovňa a silno retro lahôdky s váženou treskou či parížskym šalátom majú byť onedlho minulosťou. Blíži sa dlho očakávaná prestavba technicky i morálne zastaranej budovy. Podľa predsedu predstavenstva COOP Jednota Trnava Bohuslava Uváčika je začiatok rekonštrukcie obchodného domu reálny už tento rok.
„Máme stavebné povolenie, začať by sme chceli v lete. Samozrejme, záleží na tom, koľko peňazí budeme mať k dispozícii.“ Rozsiahla rekonštrukcia nie je lacná záležitosť, má stáť viac ako sedem miliónov eur. Rozdelená bude do piatich etáp, v ideálnom prípade by mala trvať päť rokov. Keďže zavrieť obchodný dom na taký dlhý čas by mohlo byť pre firmu fatálne, rekonštruovať ho budú, pokiaľ možno, za plnej prevádzky. Kancelárie sa presťahujú na štvrté poschodie a eskalátory potiahnu až na samý vrch.

 

Polovica terasy sa dnes už nepoužíva.


Najzásadnejšou zmenou bude vybudovanie podzemného parkoviska pre približne osemdesiat áut. Tým sa
vyrieši najväčší hendikep obchodného domu – nedostatok parkovacích miest.
Zabezpečenie parkovania bolo jednou z podmienok vedenia mesta. Podľa hovorcu Pavla Tomašoviča inak rekonštrukciu vítajú. Môže znamenať prílev zákazníkov a čím viac ľudí v obchodnom dome, tým viac ľudí v centre meste. O to sa radnica usiluje.


V radoch už nestoja
Pri prechádzke Jednotou bije do očí niekoľko prázdnych miest. Úbytok nájomcov je jedna z vecí, ktoré trápia vedenie. „Nie je to iba u nás, vidíme to všade. Je kríza. Mnohí nájomníci majú problémy s platením, preto sa s nimi musíme dohadovať na splátkach, niekedy aj na dočasnom znížení nájmu,“ vysvetľuje predseda predstavenstva. Niektorým však nestačí ani takýto ústretový krok. Dlhoročný nájomník, predajca nábytku na druhom poschodí, skončil. Prázdne miesto zaplnil čínsky obchod. „Bránili sme sa tomu niekoľko rokov, ale nakoniec sme nemali inú možnosť, ak sme chceli prázdne priestory zaplniť. Nakoniec sa to ukázalo byť celkom správnym krokom, lebo pritiahol do obchodného domu viac kupujúcich,“ tvrdí. Trvá však na tom, že za nájomcu ani v zlých časoch nezoberú úplne každého. „Snažíme sa o pestrosť sortimentu a o to, aby boli poschodia navzájom trošku odlíšené. I keď časy, keď tu stáli celé zástupy záujemcov o nájom a my sme si mohli vyberať, sú dávno preč,“ povzdychne si.
Majitelia prevádzok sú skeptickí. Neveria, že im modernizácia obchodného domu naženie zákazníkov. A hlavne neveria, že sa uskutoční. Veď sa o nej hovorí už roky, a stále nič! Alebo žeby predsa?

 

Pohyblivé schody obľubovali najmä deti. Tieto už sú vymenené.


Rozumejú zákazníkom
Niektoré obchody sú v Jednote prakticky od začiatku a majú svoje pevné miesto. Železiarstvo a domáce potreby na prízemí, metrový textil na prvom poschodí a ďalšie. „Jasné, že zákazníkov ubúda. Ľudia z centra odchádzajú do nákupných zón na okraji mesta. Nepomôžeme si,“ hovorí vedúci drogérie Vladimír Kabát. Na moju otázku, či neuvažoval o zrušení svojho obchodu, odvetí, že to nie je také jednoduché. Veď čo by urobil s toľkým tovarom? Prevádzky, ako je tá jeho, však majú oproti moderným kolosom výhodu. Ľudský prístup. A sortiment, ktorý inde nezoženiete. Ja osobne si tam chodím kupovať potravinárske farbivo. Majú široký výber. „Keď príde dedko, že chce hanšlóg (sírny knôt, ktorý sa používa pri výrobe vína, pozn. red.), presne viem, čo mu mám dať. V hypermarkete nielenže to nemajú, ale ani mu nerozumejú,“ smeje sa Vladimír Kabát. „Táto naša drogéria je naozaj skanzenová...“
 

Trnavský obchodný dom patril medzi najväčšie na Slovensku. Dnes ho schová do vačku hocijaké nové nákupné stredisko.

 

Foto: Vladimír Kampf

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama