Vladimírovi Mečiarovi posúva hodiny šarmantná bruneta

RELAX - Rozhovory | 30.1.2012, 09.27, Katarína Rosinová

Katarína Rosinová robila rozhovor s Katarínou Rosinovou. Nie, to nie je fór. Dlho som okrem mojej mamy žiadnu svoju menovkyňu nepoznala. Kým sa nezačali rôzni ľudia pýtať, či náhodou nie som tá Mečiarova asistentka...

Pre opekačku s expremiérom plnila stránky bulváru. FOTO: Michal Hlavatovič

Žena s rovnakým menom, titulom, v rovnakom veku ako ja, teda sladkých sedemnásť plus desať. :) Zvláštny pocit. S tým rozdielom, že ona je pravou rukou najvyššieho šéfa ĽS-HZDS, zatiaľ čo ja sa snažím politike vyhýbať. Ona sa venuje ľudovej hudbe, ja som rockový typ. Dúfala som, že napriek všetkému, čo som si o nej prečítala, bude aspoň trochu milá a v pohode. Našťastie bola, a nielen trochu.

Pochádzate z Dubnice nad Váhom, hovorí vám niečo Trnava?
- Samozrejme, bola som tam niekoľkokrát. Blízko, v Hlohovci, mám dokonca rodinu. Sesternica sa volá rovnako ako ja a vy. :) Teda, volala sa za slobodna. Teraz je vydatá a žije v Londýne.

Ďalšia naša menovkyňa? No super. Hoci máme niektoré veci spoločné, vy toho máte za sebou viac. Ako to bolo s vaším vstupom do strany?
- Bola ta náhoda. Na jednej oslave som sa stretla s pánom predsedom. Mala som šestnásť a účinkovala som tam vo folklórnom súbore. Prihovoril sa mi. Neskôr, keď som končila strednú školu, ma oslovil na spoluprácu. Potreboval moderátorku do predvolebnej kampane. Zároveň som vedela urobiť aj kultúrny program, takže som bola akoby multifunkčné teleso. Mala som devätnásť rokov, keď som začala pracovať v strane. To obdobie však bolo trochu problematické.

V čom?
- Ľudia ma spájali s vecami, s ktorými ma spájať nemali, len preto, že médiá si vykonštruovali určitý obraz.

Inými slovami, mysleli si, že máte s Vladimírom Mečiarom pomer. Asi im bolo čudné, čo taká mladučká žena robí v blízkosti takého vplyvného muža...
- Poznám desiatky, ak nie stovky prípadov, kedy má šéf mladšiu asistentku. Nevidím na tom nič zvláštne, zaujímavé ani iritujúce.

Odfotili vás s ním v súkromí, na opekačke.
- Po prezidentských voľbách sme viacerí zamestnanci oddychovali na chate. Bolo nás tam asi osem, ale bulvár sa zameral len na mňa.

Tento problém už je vyriešený, od nemenovaného denníka ste vysúdili takmer sedemnásťtisíc eur. Bolo to naozaj také zlé?
- Ľudia ma zastavovali, vypytovali sa ma rôzne nepríjemné veci. Mňa i mojich rodičov. Na jednej strane ma to posilnilo, na druhej v tom veku som to prežívala inak. Uzavrela som sa do seba. Dalo mi to však veľa do života, naučila som sa niektoré veci nebrať až tak vážne. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, aká som. Tí, ktorí ma nepoznajú, to zistia, keď ma spoznajú.

A aká ste?
- Človek ťažko hodnotí sám seba. Chcem na sebe pracovať, zdokonaľovať sa. Po strednej škole som študovala manažment verejnej správy a regiónov na Prešovskej univerzite. Minulý rok som promovala na Vysokej škole v Sládkovičove v odbore právo. Počas štúdia som sa zameriavala na verejnú správu, tá ma zaujíma najviac. Popri práci sa venujem spevu. Odmalička ma fascinuje slovenský folklór a tradičné ľudové umenie.

Neboli ste o niečo ukrátená oproti svojim rovesníkom, keď ste už od osemnástich študovali aj pracovali?
- Asi som skôr dospela. Keď som mala dvadsať, rovesníci riešili, kam pôjdu večer na zábavu. Ja už som bola trochu ďalej. Či mi to niečo zobralo, zistím možno o desať rokov. No beriem ako veľké plus, že som dostala možnosť, akú má málo ľudí.

Aký teda máte s predsedom vzťah? Len čisto pracovný?
- Tým, že som v jeho blízkosti, poznám jeho program, viem, kde sa nachádza v konkrétnu hodinu, je to možno iný vzťah, ako má s nejakým iným zamestnancom. Netreba v tom však hľadať niečo viac. Navyše, nie som jediná, asistentky sme dve a vždy sme boli.

Prezraďte, aký je ako človek?
- Nesmierne ľudský. Vyrastal v chudobných podmienkach, bol prenasledovaný... To všetko sa na ňom odrazilo. Má súcit so sociálne najslabšími občanmi. Dokáže podať pomocnú ruku, osloviť ľudí, ktorí majú finančné prostriedky a prerozdeliť ich tam, kde ich treba. Dokázal niečo, o čo sa Slováci snažili oddávna. Namiesto toho, aby sme mu poďakovali, kazíme mu meno. Ale to je typické, že národných hrdinov zatláčame do úzadia.

To nemá žiadnu zlú vlastnosť?
- Má. Všade mešká. :) Tak sme mu s kolegyňou posunuli hodiny o desať minút dopredu. Všetci
boli prekvapení, že zrazu chodieva načas.

Predsa len, váš šéf nie je u mnohých obľúbený. Netrpeli ste nikdy tým, že ste jeho asistentkou?
- Vždy som vedela, aký je. Mediálny a skutočný obraz boli veľmi odlišné. Ľudia ho vnímajú ako prísneho, arogantného a neprístupného. Opak je pravdou. Je prísny, ale len v tom zmysle, že vyžaduje od ľudí veľa po odbornej stránke. Ako som už spomínala, začiatky boli všelijaké, ale aspoň sa vykryštalizoval okruh naozajstných priateľov, ktorí pri mne ostali. Tí druhí ma začali odsudzovať alebo mi závidieť. Za mojou prácou hneď videli finančnú motiváciu a podobne.

Neprispel vám šéf na cédečka?
- Určite mi aj ľudia v strane pomohli k tomu, aby som mohla vydať tri albumy. Ale aj ja spievam na mítingoch, čiže pomáhame si navzájom.

Spievate naozaj dobre a máte veľký rozsah. Prečo sa nevenujete niečomu komerčnejšiemu, ako je ľudová hudba?
- Roky som sa rozhodovala, či ísť alebo nejsť na konzervatórium. No rozhodla som sa, že hudba bude len mojím hobby. Ak by som študovala na VŠMU, musela by to byť vážna hudba. Mne je prednejší folklór. Keď počujem cimbalovku, mám po tele zimomriavky. Je to niečo naše, slovanské, čo vychádza z našej podstaty. Dáva nám to do života oveľa viac, ako preberanie zahraničných prvkov, ktorým nerozumieme, lebo vzišli z cudzej kultúry. Naša populárna hudba s výnimkou niektorých skladieb nevychádza zo slovenského folklóru, necítiť v nej národnú hrdosť, ako napríklad vo francúzskej alebo ruskej populárnej hudbe.
 

U mladého človeka je zriedkavé, že sa venuje ľudovej hudbe. Alebo sa mýlim?
- Ja mám vo svojom okolí takých ľudí dosť. Je to aj tým, že štát dlhé roky kultúru zatláča do úzadia. Otvorením hraníc vznikol veľký priestor pre zahraničnú kultúru. Ľudia ňou ostali trošku ohúrení. Keď sa pozriem na mladých, akoby boli nespokojní, nervózni z toho, čo počúvajú. Vzbudzuje to v nich agresiu. Myslím, že je to preto, že nemôžu nájsť uspokojenie v hudbe, ktorá nevychádza z ich genetického kódu. V umení sa potrebujeme vrátiť k hodnotám, ktoré sú naše.

Teraz ste vo veku, že by ste nemuseli riešiť kariéru, ale skôr zakladanie rodiny. Nehrozí, že si v blízkej dobe zmeníte priezvisko?
- Nebránim sa tomu, ale všetko má svoj čas. Zatiaľ nehrozí. :)