NÁZORY: Kotol, ktorý ženie vpred

ŠPORT - Ostatné športy | 4.2.2012, 09.29, Tatiana Čuperková

Patrím presne k tej generácii, ktorá bola odchovaná na akčných filmoch. Éra van Damma, Lundgrena, Stallona, Schwarzeneggera a Chana bola v deväťdesiatych rokoch veľmi silná.

ilustračné foto: Vladimír Kampf
 

Amerika a Honk Kong produkovali filmy ako na bežiacom páse a my sme ich doma hltali aj s hrozným simultánnym prekladom, ktorému chýbali akékoľvek emócie. Dokázali sme ich pozerať donekonečna a napodobňovať podaktoré kúsky.

Priznávam sa, mne nikdy veľmi nešli, ale doteraz somveľkým fanúšikom Jackieho Chana a mám doma asi všetky jeho filmy. Naopak, takého Rockyho som si prvýkrát pozrela asi pred dvoma rokmi.

Bojové snímky, v ktorých bol kladný hrdina znázornený ako ideál chlapa, nenechávali ľahostajnými mužov ani ženy. Skvelá hudba vo filmoch ešte zvýrazňovala celkový dojem a vyvolávala príjemné zimomriavky.

reklama

Niečo podobné som zažila pred pár dňami, keď som v Trnave videla naživo svoj prvý profizápas v boxe. Priznávam bez mučenia, nepasujem sa za odborníčku na box ani ostatné bojové športy. Niektoré veci a pravidlá sú mi síce jasné, ale k ich dokonalému pochopeniu mám ďaleko.

Viem rozlíšiť, kedy má borec drvivú prevahu a kedy nie. Ale keď je súboj tesný a na hrane, tak sa spolieham na reakcie publika. Keď buráca, je to asi znak toho, že náš pretekár je na tom dobre.

Keď Tomi Kid nastupoval do ringu, vynoril sa z tmy do preplnenej športovej haly a sprevádzala ho skvelá hudba, mala som skutočné zimomriavky. Aj samotný zápas ma bavilo sledovať, aj som sa pristihla pri tom, že mám chuť pridať sa k hučiacemu obecenstvu. Možno mne nešlo ani tak o samotný zápas, ako o zážitok z celého podujatia.

Bola to úžasná športová šou, akú som nevidela už roky. Ani mi neprekážalo, že som strávila v hale takmer sedem hodín. Vôbec sa nečudujem, že v takomto prostredí dokáže športovec siahnuť na dno svojich síl a dostať zo seba maximum. Každý športovec si zaslúži raz také niečo zažiť.