Akčná galeristka prehovorila

RELAX - Príbehy | 31.1.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Prvýkrát som ju zaregistrovala, keď začala na stenu skupiny Trnavský hlas na Facebooku pridávať rôzne odkazy a reagovala vo viacerých internetových diskusiách. Druhýkrát som meno Andrea Pallang zazrela v kandidátke na poslancov do mestského zastupiteľstva a zistila som, že má galériu v Bratislave. Začalo ma zaujímať, kto je to.

Desať rokov žije v Bratislave, no Trnava jej stále nedá pokoj. Foto: Katarína Rosinová

A tak sme sa stretli. Na benefičnej akcii Bratislavského okrášľovacieho spolku, ktorý sa stará najmä o verejnú zeleň a historické pamiatky, predávala punč. To nie je jediná záležitosť, v ktorej sa angažuje. „Vždy sa nechám na niečo ukecať,“ privítala ma s úsmevom 37-ročná žena, ktorej životom je umenie a kultúra. Vie, že ísť za svojimi snami sa vyplatí.

Trnavčanka v Bratislave
„V Bratislave žijem asi desať rokov. Chodila som sem na gymnázium, mám tu priateľov a najmä viac možností angažovať sa v kultúre. V Trnave mám však stále trvalý pobyt, na Prednádraží. A ak by som sa dostala do mestského parlamentu? Presťahovala by som sa späť.“ Na moju otázku, prečo sa o rodné mesto stále zaujíma, aj keď tam nežije, odvetí jednoducho: „Lebo je to tam v dezolátnom stave!“ Mala pripravených množstvo návrhov na zmeny v kultúrnom živote a propagácii mesta. „Chcela som Trnavu zobudiť, napríklad tým, že by sa tu otvoril tango klub, v ktorom by mladí i starí tancovali tango. Alebo by som usporiadala jednorazovú akciu na námestí, teraz nemám na mysli festival Lumen. Tiež som tu chcela rozbehnúť projekt Socha v meste, obdobný beží dlhé roky v Bratislave a je úspešný. Zapojiť doň by sa mohli najmä mladí autori, mali by priestor na uskutočnenie svojich snov a ich diela by nemuseli ‚oddychovať‘ v depozitoch, prípadne ateliéroch,“ hovorí nekompromisne. „Trnava má tiež veľké rezervy v cestovnom ruchu, chodí sem veľmi málo turistov na to, aké úžasné mesto to je, čo sa týka historickej genézy a pamiatok. Sú tam klenoty, neporovnateľné s Bratislavou. Treba zlepšiť marketing v oblasti propagácie mesta.“ Vo volebnom obvode Družba, hoci ju nikto nepozná, získala 563 hlasov. Nestačilo to. Teraz sa uchádza o miesto v kultúrnej komisii ako členka-neposlankyňa a dúfa, že uspeje.

Sila internetu
Hoci jej nápady môžu na prvé počutie znieť ako utópia, Andrea Pallang trvá na tom, že veci netreba dopredu vzdávať. Stačí len zapojiť nadšených ľudí, ktorých sa aj v Trnave nájde dostatok. A netreba podceňovať internet. Dokazuje to aj klikacia akcia, ktorú rozbehla na Facebooku. Vďaka nej sa hodiny na veži Univerzitného kostola dočkajú opravy. „Ľudia mali svojimi klikmi na internete hlasovať za opravu hodín v rôznych mestách, súťaž vyhlásila nadácie istej banky. Bola to skvelá šanca, a keď som zistila, že Trnava je na poslednom mieste, nedalo mi to a posielala som odkazy kade-tade, burcovala ľudí. Nakoniec sa naše mesto ocitlo na prvom mieste,“ usmieva sa spokojne žena s netradičným priezviskom. „Je to vraj maďarské meno. Moja babka bola stará Prešporáčka, z otcovej strany pochádzame z Bratislavy, mama je zo Záhoria. Tu sa rodičia našli, potom sa presťahovali do Trnavy kvôli práci.“

Galéria s jej iniciálkami
Po gymnáziu začala Andrea študovať v Prahe zberateľstvo a znalectvo, neskôr absolvovala stáž v Dubline. „Štúdium som však nedokončila, preto nanovo študujem na Trnavskej univerzite filozofiu. Vo svojej vedeckej práci sa venujem filozofii kultúry. Zistila som totiž, že na to, aby som sa uplatnila, potrebujem titul, i keď škola života a prax sú v skutočnosti oveľa viac.“
A ako sa dostala ku galeristike? „Niekoľko rokov som pracovala v starožitníctve, to ma priviedlo k maľbe, konkrétne k slovenskej moderne. K výtvarnému umeniu však inklinujem od útleho detstva. Kreslila som všetko, všade a rada. Rodičia si nemohli dovoliť financovať mi umelecké vzdelanie, aj keď nadanie v rodine nesporne máme. Príbuzní z matkinej strany sú v Trnave známi umelci - bratia Dusíkovci.“ Ovplyvnilo ju aj dlhoročné priateľstvo s vnučkou maliara Jaroslava Votrubu. Vďaka nej privoňala k výtvarnému umeniu a začala sa mu viac venovať. Neskôr dva roky viedla galériu na lodi Adyho Hajdu. Už druhý rok úspešne riadi galériu súčasného umenia, ktorá má v názve jej iniciálky – AP Gallery. „Nie je to klasická galéria, sme občianske združenie a máme prenajaté priestory len na kanceláriu a workshopy. Vystavujeme na rôznych miestach, momentálne v banke. V budúcnosti chystáme napríklad výstavu v divadle v Zlíne.“ V AP Gallery vystavujú svoje diela talentovaní študenti a absolventi škôl výtvarného zamerania. Jej šéfka má cit pre umenie a vie odhaliť talent, hoci sama maľuje len v rámci arteterapie. V hlavnom meste je konkurencia galérií pomerne silná, naopak, v Trnave chýbajú. Aj preto spočiatku plánovala rozbehnúť svoje občianske združenie tu. Nenašla však žiadne vhodné priestory za prijateľné nájomné.
Hoci momentálne je so svojou prácou spokojná, má ešte niekoľko nesplnených snov. „Chcela by som mať vlastnú nadáciu a galériu – väčší priestor, vytvoriť kvalitnú zbierku toho najlepšieho, čo na Slovensku a v Česku máme. Čas ukáže. A ešte si želám, aby ľudia žili kultúrne,“ odkazuje Andrea Pallang.