Môj život na ulici má už osemnásť, hovorí Augustín

AKTUALITY | 7.2.2012, 13.03, Benjamín Škreko

Centrum pomoci človeku Pri Helenke. Denne od deviatej ráno do piatej popoludní tu nasýtia, nechajú zohriať pri čaji, káve i kartičkách a podľa potreby aj ošatia okolo štyridsať ľudí bez domova. Všetci za to úprimne chvália zriaďovateľskú Trnavskú arcidiecéznu charitu.

"Na ulici som už skoro osemnásť rokov. Musel som sa naučiť, ako prežiť." Foto: autor

reklama

Vonku je nasnežené, po každom novom návštevníkovi ostávajú na zemi mokré stopy. So zmetákom a handrou sa po centre zvŕta neprestajne vtipkujúci Gusto. U Helenky je stálym klientom, snaží sa aspoň trocha odvďačiť. Na ulici je už osemnásť rokov.

„Kto by sa za ten čas nenaučil, ako prežiť?“ usmieva sa. „Keď som si pred zamknutým dverami bytu na Hospodárskej našiel 24. júna 1994 o jednej popoludní tri spakované kabely, vtedy mi ešte nebolo všetko jedno. Človek sa však nesmie vzdávať. Kým sú na svete takí dobrí ľudia ako tu Pri Helenke, stále mám nádej, že sa môj osud zmení k lepšiemu.“