Jedla je aj na dupľu, zišli by sa však zimné topánky

AKTUALITY | 7.2.2012, 18.52, Benjamín Škreko

Utorok 7. februára dopoludnia, vonkajšia teplota mínus desať. Vo dvoch miestnostiach Centra pomoci človeku pri Helenke je však príjemne. Za stolmi sedí okolo dvadsať mužov a pár žien, vymrznutí príchodzí obracajú poháre s horúcim nápojom v dlaniach. Skupinka chlapov hrá karty, iní sa potichu zhovárajú, väčšina je však pohrúžená do vlastných myšlienok.

V krutých mrazoch ich jediné útočisko s teplom, jedlom a ľudským slovom uprostred mesta. Foto: autor

reklama

Sociálna pracovníčka Trnavskej arcibiskupskej charity Kristína Bačíková však hovorí, že cieľom Centra je klientov aj aktivizovať. Na každý deň je pripravený program, v ktorom nechýba ani pracovná terapia a popoludní pozeranie filmu.
„Dvere má u nás otvorené každý,“ vraví mladá kurátorka. „Nikto nezisťuje, či ide o človeka bez domova, alebo chudobného človeka, ktorý sa chce u nás najesť a zohriať, pretože je na to odkázaný. Sme nízkoprahové centrum a neodmietneme ani opitých. Samozrejme, vnútri je alkohol zakázaný.“

Dve dámy v sklade triedia dary. Jednou z nich je klientka, ktorá by nevydržala sedieť so založenými rukami. Najviac ide na odbyt teplá bielizeň, rifle, bundy, svetre, čiapky, šály, ponožky. Nedostatkovým tovarom sú teplé mužské topánky v číslach osem až desať. V mnohých rodinách možno hlivie aj niekoľko vyradených párov. Klienti centra by za ne boli vďační.

Dnes boli na raňajky omastené chleby s rajčinou, na obed dovezú z Domova pokojnej staroby v Cíferi, ktorého zriaďovateľom je takisto Trnavská arcidiecézna charita, sýtu polievku. Býva jej dosť aj na dupľu. O piatej večer Helenka zatvára, aby ráno znovu privítala svojich stálych, ale aj nových klientov. Zima trvá. Ale určite je od nej trvalejšia láska a ochota, akú cítiť v atmosfére Centra pomoci človeku pri Helenke.
 

reklama

Poskytnutá káva zohreje nielen ruky, ale aj srdce.

Pri triedení darovaných odevov v sklade pomáha aj táto klientka.