Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Za dverami: Lyžiarka z drevenej dediny

BLOG - Za dverami | 9.2.2012, 17.59, Katarína Rosinová

Nedávno, keď som brázdila zjazdovky v najlepšom slovenskom stredisku, s úsmevom som si zaspomínala na môj prvý lyžiarsky. Mala som čerstvých pätnásť a nikdy predtým som na lyžiach nestála.

Bála som sa, ale nejsť by znamenalo prísť o kopu zážitkov a odčleniť sa od partie. Navyše mal ísť aj jeden chalan, ktorý sa mi páčil, tak som sa teda premohla.
Žiadny značkový výstroj. Stará vetrovka, otepľovačky po mame, lyže a lyžiarky požičané od známeho. Mali už čo-to odžité, no bolo mi to jedno, kým som nezbadala, že takmer každý ma moderné v strede zúžené piškóty.

reklama

 

Ako začiatočnícka skupina sme vyfasovali telocvikára, ktorý to mal celé trošku v paži. No učiť sa lyžovať nie je to isté ako učiť sa plávať. Hodenie „do vody“, v tomto prípade v pevnom skupenstve, nezaberá. Postavila som sa na svah a už som sa rútila dolu kopcom, chrbtom dopredu. Kričala som o pomoc a v duchu som sa modlila, aby to skončilo. Zastavil ma až strom v priľahlom lesíku.

 

Z diaľky som videla telocvikára, ako nado mnou zalamuje rukami. Keď už som sa naučila, že stáť sa má kolmo na svah, prišlo na rad lyžovanie. Zatiaľ čo stredne pokročilí chodili celý čas hadíkom, naša skupina, alias drevená dedina, sa o seba musela postarať sama. Telocvikár sa zviezol dolu kopcom a zdola na nás kričal, aby sme ho nasledovali. Po prvých oblúčikoch som nabrala rýchlosť a už som sa rútila šusom dolu. Tak vyzerala každá jedna moja jazda.

 

Keďže brzdiť som nevedela, ukončila som ju dobrovoľným hodením sa na zem a od polovice kopca som sa šúchala dolu po zadku. Pritom sa mi buď odopli celé viazania na mojich retro lyžiach, alebo som to nabúrala do radu ľudí čakajúcich na vlek. „Zase si na zemi!“ chytal sa za hlavu vedúci vždy, keď išiel okolo. Cítila som sa ako najväčší lúzer, najmä preto, že ma pritom takmer vždy videl spomínaný chalan.

reklama

 

Našťastie, moje utrpenie sa skončilo po troch dňoch, keď som s natiahnutými šľachami skončila zavretá na chate až do konca pobytu. Prisahala som si, že na lyže už nikdy ani nepozriem. Pozrela som sa a tiež v tom bol chlap. Ale to už je iný príbeh. :) No dodnes som mu zato vďačná. Telocvikár by bol na mňa hrdý.
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda bonus 1200
reklama