Retro: Fungujúce telefónne búdky akoby sa pod zem prepadli

RELAX - Retro | 9.2.2012, 19.07, Benjamín Škreko

Čo hýbalo Trnavou a celým regiónom pred dvadsiatimi rokmi? To sa vždy v týždňových skokoch pokúšame predstaviť v tejto rubrike. Teraz listujeme v Novom Trnavskom hlase extra číslo 6 s dátumum 15. – 21. februára 1992.

Objektív Petra Ondrejku predstavuje káder stolnotenisového áčka Lokomotívy ŽOS Trnava, patriaceho medzi najlepšie v SNL.

Hoci sa pomaly schyľovalo k prvým demokratickým voľbám po zmene režimu a na najvyššej politickej úrovni sa už delí spoločný štát, na titulne strane novín dominuje pohodový článok o rekonštrukcii vtedy ešte Okresnej knižnice, dnešnej Knižnice Juraja Fándlyho.

Na kávičku aj besedu
„Pracovníci Okresnej knižnice v Trnave reorganizáciou vytvorili podmienky pre združovanie skutočných záujemcov o literatúru a krásne slovo. Vytvorili Libresso (z tal.) – kaviareň, kde sa podáva rýchle pripravená čierna káva podľa talianskeho spôsobu, kombinovaná s knižnicou; espresso s čitárňou,“ píše Tatiana Koprdová.

Vtedy to znamenalo závan západných trendov, ale ako už dnes vieme, nápad nemal dlhú životnosť. Predsa len libresso na chvíľu oživilo kultúrny život v meste. Bolo okrem iného aj príjemným prostredím na besedy so spisovateľmi.

Všetky moderoval trnavský prozaik Edmund Hlatký (v novinách je milý preklep – Hladký). Beseda s literátmi M. Áčom, M. Kasardom a šéfredaktorom Kultúrneho života I. Štrpkom vraj bola veľmi ostrá a protichodná, „...každopádne však priniesla mnohé odpovede na otázky prítomných.“ Pamätníci vedia, že v tých dňoch pomaly celé Slovensko vášnivo rozoberalo provokatívnu Kasardovu poviedku Azda posledná večera, do ktorej pod egidou literárnej licencie autor zamontoval dokonca súlož Ježiša Krista s Máriou Magdalénou.

reklama

Desať rokov čakania
Bližšou košeľou pre Trnavčanov bola informácia o zrušení Okresnej správy spojov, ktorá sa rozdelila na Okresnú správu telekomunikácií a Okresnú správu pôšt. Mladá mobilová generácia do tridsať i viac rokov dnes už neuverí, že mať vtedy doma pevnú telefónnu linku bol hotový luxus a na jej zavedenie sa čakalo celú večnosť. V celom okrese pribúdalo iba do tisíc telefónnych prípojok ročne! Tlak verejnosti však začal nesmelo víriť aj komunikačné vody. Ibaže...

„Situácia vôbec nie je taká ružová, ako sa začala ukazovať na začiatku minulého roka. Snažili sme sa vyhovieť najskôr žiadostiam starším ako desať rokov. Investície sú malé a až 85 percent zo zisku odvádzame do štátneho rozpočtu,“ vysvetľuje Jozef Slabý, riaditeľ Okresnej správy telekomunikácií.

Pili sme aj budeme
Jedno čo sa nezmenilo, bola odvaha trnavských šoférov riadiť autá s alkoholom v krvi. „...smutná je bilancia nehodovosti, pri ktorej bol zistený alkohol,“ píše Peter Ondrejka. „Celkový počet 149 prípadov priniesol nášmu okresu v rámci kraja smutné prvenstvo. I napriek tomu, že za alkohol za volantom bolo zadržaných o 90 vodičských preukazov viac ako v roku 1990... Čísla sú to alarmujúce. Preto na záver iba jednu vetu: Ak si už nedokážeme vážiť svoje drahé plechové miláčiky, vážme si aspoň to najvzácnejšie – zdravie a život.“

Kde sú tie krásne časy
Nedá mi, aby som preskočil článočok Podpáľme horiace od Sabíny Zavarskej, aj keď sa týka témy, ktorú sme už prevetrali vyššie. Opäť sa reč krúti okolo telefónov. „V sobotu 8.2. fungovali v celej Trnave len tri telefónne búdky: na Kopánke, na Družbe a na Linčianskej – so striedavou funkčnosťou. V centre mesta, na Prednádraží, na Vodárni a v časti Spiegelsaal nefunguje žiaden telefón, a tak sa mohlo stať, že tí, ktorí potrebovali pomoc, ju nedostali načas alebo vôbec.

Záujemcovia o telefonovanie mohli prehľadať takmer celú Trnavu – fungujúce telefóny akoby sa prepadli pod zem. O estetickosti vzhľadu mnohých telefónnych búdiek nehovoriac.“ Teraz bude môj komentárik mierne kacírsky: Chlapi, ale neboli to krásne časy, keď vám ešte nezazvonil mobil vo vrecku skôr, ako ste cestou z práce položili ruku na kľučku pivárne?

Ten recept chcem!
Máme tu obdobie chrípky, Trnavský okres patrí medzi najviac postihnuté. Nebolo to inak ani pred dvadsiatimi rokmi, a tak si z recesie zopakujme recept našich vtedajších kolegov na protichrípkový a protihorúčkový čaj: „Flos. Sambuci, Flos Tiliae, Flos. Helianthi, Flos. Ulmariae, Flos. Uvae ursi, Rad. Andelicae, Rad. Levisciti, Fruct. Rubaidaei. Piť denne trikrát pred jedlom.“ To si musím ešte dnes pozháňať...
V článku Chrípka naruby na rozveselenie postihnutých redakcia uverejnila aj niekoľko tematických vtipov: „Malá Mirka vyčíta rodičom: ́´Hrozné, ako zdravo ma vychovávate! ̀´Čo je na tom hrozné?̀´ dozvedá sa mamička. ̀´Že čo?! Už takmer celá trieda má chrípku, len ja nie a nie!“

Čo bolo presne pred dvadsiatimi rokmi nové v športe? Megahviezda trnavskej hádzanej František Šulc, ktorý len nedávno priviedol ako tréner košické VSŽ k federálnemu titulu, tentoraz v súboji s východniarmi sedel na stoličke trnavského kouča a nabil bývalých zverencov 21:18! Z rodiny Lokomotívy ŽOS vyzdvihli noviny aj stolných tenistov, ktorým sa začalo v Slovenskej národnej lige dariť a po vlaňajšom desiatom mieste sa bili o prvé priečky v tabuľke.