Kontroverzný bývalý starosta Ryška: Nemienim byť ticho!

RELAX - Rozhovory | 14.2.2012, 09.20, Vladimír Kampf

Bývalý starosta Jaslovských Bohuníc Peter Ryška netúži po poďakovaní a ani po soche na námestí. Trvá však na tom, že ticho nebude a podľa neho na nekompetentné rozhodnutia obecných konšelov bude nekompromisne reagovať.

Ryška mieni, že Bohuničania sa rozhodli vrátiť do roku 1954. Tak nech im Pán Boh pomáha.

Vždy bol kontroverzný. Kým jedni ho velebili, druhí mu ani na meno nevedeli prísť. Po jeho neúspešnej opätovnej kandidatúre na starostu sa nič nezmenilo. Krídlo tých, ktorí ho nemusia, dostalo krídla a valí sa na neho jedna hrôza, ktorú údajne spáchal, za druhou. Peter Ryška je stále najznámejší starosta široko-ďaleko v regióne okolo jeho milovaných Jaslovských Bohuníc. Utopiť ho v lyžičke vody či uznanlivo pokývať hlavou?

Z obecného úradu, ktorému teraz šéfuje jeho nasledovníčka Božena Krajčovičová sa často ozýva: To za bývalého starostu... Veď za koho by aj, keď Ryška bol v jeho čele dve desaťročia a takmer rovnaký čas šéfoval aj regionálnemu Združeniu miest a obcí Slovenska. Akoby nad sebou nemal gilotínu miestnych poslancov, ktorí ho mali kontrolovať.

Mimochodom, v sľuboch súčasných poslancov bolo aj to, že verejné zasadania zastupiteľstva zaznamenajú a budú ich šíriť medzi ľuďmi. Zatiaľ nič. Zatiaľ len: Drž hubu pre bývalého richtára. Ten ju však dlho nedržal. Vydal si vlastnú tlačovinu, v ktorej ľuďom vysvetľuje vlastné postoje. Bez servítky.

Ako si sa dostal k starostovskej stoličke?
- Od pionierskych čias ma bavilo byť v spolkoch. Po návrate z vojny ma oslovili chalani, ktorí založili zväz mládeže. Bavilo ma to a asi som mal aj niečo dané od Pána Boha, tak som vždy robil tajomníka. V tom čase sme začali organizovať aj veci verejné. Upratovali sme zdevastované parky a zachraňovali rôzne objekty.

Bola to osudová kariéra, ktorá ťa priviazala k miestu, kde si sa narodil?
- Išli za mnou mladí. Robili sme kopu športových súťaží a podujatí pre mládež. V roku 1976 som sa stal členom rady národného výboru. Tam som začínal a makal. Moje odhodlanie mi vydržalo do roku 1986. Vtedy som ani netušil, že sa stávam pre niekoho nechcenou a nebezpečnou postavou, ktorá má vplyv na ľudí. Chceli ma zatvoriť za protištátnu činnosť, tak si na mňa vymysleli kopu hlúpostí. Prekážalo im, že som si postavil rodinný dom a v pivnici rozložil pingpongový stôl. Samozrejme, že sme pritom debatovali o všeličom. Aj o veciach, ktoré sa niekomu páčiť nemuseli. Istý človek v obci začal vnímať, že som jeho politický konkurent. Aj vtedy sa úrad dedil po meči.

Už vtedy si nedal pokoj?
- Robili kopou hlúpostí. Likvidovali park bez ladu a skladu. Rúbali a rúbali a dokonca erb z kaštieľa kamsi odtafárili. To starých bolelo. Zdemontoval ho tajomník výboru s kamarátmi. Robili sme revolúcie a hľadali, kam ho mohli dať. Čelní funkcionári nám klamali, že je v múzeu v Hlohovci. Nebol tam. Boli sme proti všeličomu. Niečo sa nám podarilo zachrániť, niečo nie. Nakoniec mi prišívali aj psychické problémy jedného funkcionára. Ja som mu však nikdy neublížil a ani anonym som na neho nepísal. Za to sa mi odvďačili aj tým, že sa vozili na mojej rodine.

Celý svet bol na teba zlý?
- Božechráň! Našťastie som sa aj zhodol s kopou ľudí, ktorí mali inú úroveň a dali mi šancu. Trápenie malo skončiť vstupom do komunistickej strany. Časom mi občania navrhli aj kandidatúru na starostu. Napriek tomu, že som mal silných protikandidátov, voľby som vyhral. To bolo v roku 1990. Viem, že som odvtedy urobil kopu vecí a ani chybám som sa nevyhol. Aj tým, že som do rôznych funkcií navrhoval ľudí, ktorí sa neskôr otočili proti mne alebo žiadali, aby som robil veci, ktoré neboli v súlade so záujmom obce. Za dva mesiace som vtedy schudol pätnásť kíl. Presviedčal som ľudí, aby sa niečo pohlo. Mal som však víziu, kam sa pohnúť. Opozíciu som mal proti sebe vždy.

Popri richtárčení si začal pracovať v ZMOSe. Bol si poslancom československého Federálneho zhromaždenia a predseda Správy štátnych hmotných rezerv pri delení Česka a Slovenska. Zhltla ťa politika, zakladal si politické strany.
- Bola to pre mňa tvorivá doba, ktorá mi dala veľké šance, a hlavne bola obrovskou školou. Občas som sa cítil medzi kopou vzdelaných ľudí aj menejcenne, ako pazúr z dediny. Začali sme tvoriť aj jednu veľmi dôležitú vec: Legislatívu a systém kompenzácie obcí okolo jadrových elektrární. Od nás neskôr odpisovali aj českí kolegovia od Dukovian. :-) Téma jadra je vážna, v Európe vážená a regióny okolo preferované. Okrem kopy iných dôležitých vecí sa mi vtedy podarilo vybaviť aj prvé trojčíslie pre slovenský čiarový kód. V tom čase o ňom u nás ešte nikto takmer ani netušil. V Bruseli sme dostali už dnes známe číslo 848...

Po dvadsiatich rokoch sa podarilo tvojim konkurentom zosadiť ťa z kresla starostu.
- Jasloveské Bohunice som vždy považoval za hospodárske centrum aj v rámci Slovenska. Vedel som, ako to beží vo svete. Všetko sme si museli vyriešiť od nuly. Ľudia, ktorí tu pracovali a prichádzajú sem po dlhých rokoch, dokážu oceniť rozdiel v tom, ako obec vyzerala a ako vyzerá teraz. Boli sme však povinní vytvárať podmienky aj pre iné obce v regióne, aby tu bol sociálny zmier. To už dnes nikto neocení. Počas môjho starostovania sa narodili deti, ktoré sú už dospelé. Nič nespadlo z neba ani vďaka atómke. Za všetkým je kopa legislatívy a systematickej práce.

Teraz sa zdá, že si v obci nikdy nič dobré neurobil.
- Prekvapovali ma poslanci, ktorí nemali žiadnu ucelenú predstavu, a išli proti mne. Nevedeli, kam pôjdu. Videli len na pohľad veľmi peknú pozíciu richtára. Kandidovali proti mne aj najlepší kamaráti. Všelikoho som provokoval aj ekonomickými aktivitami obce. Samozrejme sa na ne nabalili aj prospechári, ktorí vedeli, ako urobiť čo najlepší tunel, či vymýšľať rôzne súbežné firmy. Napríklad Ores Blava. Najprv som urobil všetko pre to, a neskôr som musel trvať na jeho zrušení. To sa mi dodnes nepodarilo. Niektorí však túto pôvodne obecnú firmu využívajú naďalej.

Nepripadáš si ako starý napálený mrzút?
- Ja viem prehrať. Mrzí ma, že tí, ktorí robili lumpárne, dostali od voličov dôveru. Žiaľ, príliš dlho som stál za mojím zástupcom, susedom a najmä zaťom mojej sestry. Vždy išiel s inými a pripravoval všetko pre to, aby ma zložili. Vždy som to nakoniec vyhral a nemal som čas sledovať niečie zákulisné kroky. Príjmy rozvíjajúcej sa obce postupne rástli až nad sto miliónov korún. Nikdy to nebolo o nahrabaní prachov na účty, ale o premyslenom rozvoji. Šancu bolo treba dať najmä deťom. Priniesť im možnosť športového a kultúrneho vyžitia. Jadrová lokalita sa prezentuje pred svetom. To bolo treba využiť.

Lenže hlasy voličov sa dajú aj kúpiť a dá sa robiť aj klanová politika a obhajovať nemorálny príjem. Môj bývalý zástupca kúpil pozemky pre súkromnú ulicu, ale dal si ich zasieťovať zo súhlasom poslancov na náklady obce. Všetci však bránia vráteniu peňazí obci cez pripojovacie poplatky. Toto osobné obohatenie som odmietol, tak ako som odmietol predávať aj potrebné obecné pozemky. Aj to mi prinieslo nepriateľov. Voličom stačí trebárs nedovoliť hocikde parkovať alebo kamkoľvek vyviezť bodrel a máte nepriateľa.

Vyčítajú ti, že obec má kopu majetku, s ktorým nevedia čo ďalej a budú ho musieť predať.
- Obec nemá nič, čo by nepotrebovala. Som tunajší rodák a cítim s obcou. Museli sme vymýšľať systém, ako prísť k zdrojom, ušetriť a ešte aj urobiť veľkú vec. To je napríklad rekonštruovaný park, kaštieľ, amfiteáter, bytová výstavba, športový areál, areál ubytovne a celoobecný závlahový vodovod. S tým všetkým musí obec hospodáriť a nie to nechať zničiť alebo rozkúskovať či rozobrať. Načo sa niekto hrabe do funkcie, keď nemá iný nápad, len všetko predať? Veľa prostriedkov sme zohnali aj z iných zdrojov a určili sme si ciele. Peniaze v pančuche predsa nemajú žiadnu cenu. Bez investícií nie je rozvoj. Aj do bývalých kasární treba vniesť filozofiu a nie ich rozkúskovať alebo lacno predať. Veď to je hlúpe riešenie.

Prečo by ľudia museli chodiť za aktivitami niekam ďaleko. Keď sa veľká myšlienka dostane na pretras, tak sa vždy nájde niekto, kto ju bude dusiť. Sú ľudia, ktorí nerozvíjajú, ale rozoberajú. Obec má dostatočný základ na rozvoj. Lumpi však nemajú na dlhodobú systematickú činnosť v prospech obce. Hovoriť, že čo Ryška vymyslel, to nezvládneme, nie je riešenie. Veď bez predstáv a plánov nemôžeš využiť nič, ani eurofondy. To čo je za prístup? Neviem, aké majú problémy s majetkom. Ten môže len priniesť osoh a rozvoj. Obec začína mať negatívny imidž. Stratil sa ťah. Tým, ako dopadli voľby, stratila obec. Zrazu majú tí istí poslanci iné priority.

Je to ešte ďaleko, ale budeš opäť kandidovať?
- To teraz nepoviem. Mám však víziu, čo obec potrebuje a kam by mala smerovať.