NÁZORY: S futbalom ťažko, bez neho ešte ťažšie
ŠPORT - Ostatné športy | 18.2.2012, 15.43, Tatiana Čuperková
Každým dňom sme bližšie k jarnej časti futbalových súťaží. Aj keď občas na tento šport frflem a hovorím si, že by som bola najradšej, keby neexistoval, pravda je úplne iná.

ilustračné foto: www.shutterstock.com
reklama
Pamätám si, že práve majstrovstvá sveta 1994 v USA definitívne rozhodli o tom, že chcem robiť športovú žurnalistiku. Nalomila to olympiáda v Lillehammeri, ktorá sa uskutočnila pár mesiacov predtým.
A hoci mám pocit, že bez futbalu by som pokojne vedela existovať, opak je pravdou. Síce nie detailne, ale pozerala som Africký pohár národov. Držala som palce Zambii.
Aj preto, že si chcela v Gabone, kde sa šampionát konal, víťazstvom uctiť pamiatku kolegov, ktorí v tejto krajine zahynuli pri leteckom nešťastí pred devätnástimi rokmi. Aj preto, že trénerom hráčov, prezývaných Chipolopolo, je Hervé Renard. Však keď už bola nezaujímavá hra, potešil pohľad na kouča.
Pristihla som sa pritom, ako s napätím očakávam ďalšie zápasy Ligy majstrov. Najmä preto, že som ukážkový typ talianofila. V hre mám oba milánske celky aj môj obľúbený SSC Neapol. Nie kvôli Hamšíkovi, ale kvôli Paolovi Cannavarovi. Nuž, keď nie je zaujímavá hra, je sa aspoň na koho pozerať.
A v júni prídu majstrovstvá Európy vo futbale. To ma od televízora nikto neodtrhne. Lebo budú hrať holandskí oranjes, portugalskí Seleccao das Quinas a predovšetkým moja talianska squadra azzura. Však keby bol náhodou nezaujímavý futbal, budem sa mať na koho pozerať.
A v tomto celkom začínam závidieť Indom. Ich krajinu majú všetci zafixovanú ako Bohom zabudnutú, zmietajúcu sa v hlade a chudobe. A oni pritom majú prepichový Bollywood a ešte k sebe zlanária aj najlepších futbalistov sveta.
Veď v novotvoriacej sa indickej súťaži Premier Soccer League by mali hrať esá ako Robert Pirés, Fabio Cannavaro, Hernán Crespo alebo Robbie Fowler.
Však keby aj na chleba nebolo, futbal budem sledovať, lebo sa aspoň bude na koho pozerať.