III. Chodím po meste s foťákom na krku a občas to zmačknem...
AKTUALITY | 19.2.2012, 17.32, Benjamín Škreko
Prečo mám rád túto sochu Ježiškovej mamy na vrchole Mariánskeho stĺpa na Kapitulskej ulici? Lebo preto, ako drží svojho synčeka. Je esovite prehnutá a má dieťa uložené na svojom vypučenom brušku. Presne takto vykrútené nosili svoje bábence ženy v mojich rodných Hliníkoch v Hrnčiarovciach nad Parnou. Aj tomu kamennému malému tam musí byť ako na poduštičke.

Foto: autor
Tá byzantská madona na svätom obraze v Hrubom kostole ma ani zďaleka tak nenadchýna. Pozerá sa ako naša učiteľka v druhej triede Čmelíková, celé hodiny sme museli mať ruky za chrbtom, to boli muky! Túto Panenku by som chcel mať za učiteľku! Vždy, keď sa pri nej na potulkách mestom zastavím, je mi dobre ako tomu jej malinkému.
Skladám poctu neznámemu barokovému majstrovi, ktorý ju vytesal v roku 1690. Ani trocha nepochybujem, že mu ako model stála nejaká naozajstná slovenská mama. Samotný viac ako šesť a pol metra vysoký solitér dal v roku 1817 postaviť kanonik, svätiaci biskup Peter Ürbényi. Na objednávku mesta stĺp pred piatimi rokmi rekonštruoval sochár Pavol Čambál.