Legendy neumierajú, znelo v sobotu na štadióne Spartaka

ŠPORT - Futbal - Spartak | 19.2.2012, 18.29, Ján Král

Trnava sa v sobotu lúčila s futbalovou legendou. Na počesť Ladislava Kunu sa uskutočnila na Štadióne Antona Malatinského dôstojná rozlúčka. Pietny akt plný emócií vtisol do nejedného oka slzu dojatia.

Ladislav Kuna nás navždy opustil 1. februára 2012. Foto: Peter Kollár

reklama

Program moderoval známy športový komentátor Karol Polák. „Viete, že to bol práve Ladislav Kuna, kto navrhol pieseň Silenzio za hymnu Spartaka?“ zneli jeho prvé slová smerom k tribúnam.

Na ihrisku bola vystavená veľká fotografia trnavskej legendy, na tribúnach vytvorili fanúšikovia choreografiu s podobizňou Ladislava Kunu a transparentom Legendy neumierajú. Neraz znelo skandovanie „Laaaco Kuna“.

Karol Polák prečítal sústrastný list prezidenta Slovenska Ivana Gašparoviča. Hlava štátu sa nemohla zúčastniť osobne pre pracovnú cestu do Českej republiky.

reklama

Ďalšie spomienkové slová pridal primátor Trnavy Vladimír Butko. „Nie je na Slovensku, a ani v Československu mesto, ktorého imidž, osud a história posledných desaťročí je tak spojená s futbalom, ako to je v Trnave,“ roztlieskal takmer tri tisícky prítomných divákov.

„Vďaka vám všetkým, ktorí ste sa o to pričinili,“ smeroval slová k mužom, ktorí vykopali pre Trnavu päť majstrovských titulov.

Verejný hold vzdal nasledovne prezident zväzu Ján Kováčik: „Ladislav Kuna sa stal symbolom vernosti ku klubu. Až do posledného dňa zostal do slova a do písmena verný svojmu Spartaku Trnava.“

„Lúčime sa s človekom s veľkým srdcom. Zanechal nám obrovský poklad a veľkú hodnotu. A to vieru, že pracovitosťou, čestnosťou, odhodlaním a korektnosťou sa dá dosiahnuť všetko,“ pridal slová člen predstavenstva Spartaka Dušan Guľáš.

V mene fanúšikov vyjadril pocity prezident občianskeho združenia Bíli Andeli Marián Galbavý: „Dnes vyradíme deviatku z dresov Spartaka. Ale ona bude ďalej žiť. Medzi panelákmi, na malých pláckoch trávy budú mladí šarvanci ďalej vykrikovať: ja som Kuna, ja som Kuna! Tak ako si ty kedysi naháňal loptu vo svojom rodnom Hlohovci. Veríme, že odovzdáš inšpiráciu našim hráčom na ceste za vysnívaným titulom. Môžu sa inšpirovať nielen tvojou futbalovou technikou, ale najmä čestnosťou, srdcom a ľudskosťou.“

Vzápätí zaznela skladba od trnavského rapera Patriota Bíli Andeli a na tribúnach sa rozhoreli bengálske ohne. Modlitbu predniesol dekan farnosti v Trnave – Modranke a nepísaný patrón trnavských futbalistov Alojz Lackovič.
 

Mladým spartakovcom stojacim v stredovom kruhu povedal: „Odpozerajte si tento vzor a neste ďalej pochodeň, aby ste v živote niečo dokázali a preslávili Trnavu. Na vás sa upierajú oči. Ako hovoril Hviezdoslav: Vy ste budúcnosť národa, vy ste našou nádejou.“

Silne emotívne momenty podfarbila Kunova obľúbená pieseň Když jsem šel z Hradišťa v podaní kráľa ľudových piesní Jožku Černého. Na trávnik následne nastúpila generácia trnavských majstrov. Svojmu spoluhráčovi zapálili sviečku a poklonili sa pri jeho fotografii.

Do oblakov vypustili biele holubice a tristo balónov s číslom deväť, ktoré si už žiaden hráč Spartaka na drese neoblečie. Oficiálne ho vyradili. Trávnik opustili muži, ktorí siali slávu Spartaka za aplauzu zaplnených tribún a skandovania „Trnavskí majstri“.

Jeden z hlavných strojcov úspešnej éry sa na dianie na štadióne už pozeral iba z nebies. Jeho odkaz ľudských kvalít však navždy zostane v srdciach všetkých priaznivcov trnavského futbalu.