Múdrosci dzetka Krúpika: Ket je smecár archeológom

BLOG - Dzetko Krúpik | 25.2.2012, 17.31, prispievatelia

Náš vnúčik prváčik tot pri obede zahlásil, že ked vyroste, bude smecárom. Jako dóvod uvédol, že len smecári sa móžu vozit stojáčky na zadku smecárského aftáka a ešče dodal, že sa nemosá učit. Néčo podobné som zažil aj já.

Za mojéj mladosci na Špiglsáli odvážal domový odpad starý vojnový veterán. Mal veliký drevený vóz, kerý tahala vychudnutá kobola s jedným okom. Na krku mala vyliščaný zvonek, aby šeci vedzeli, že sa zbírajú smeci. Ket ma doma neustríhli, tak som donésol nášmu smecárovi chléb s mascu a kobyle jablko.

Ftedy ma odvézli až na konec našéj ulice. Strašne som jím závidzel jejích džob, tak som sa friško naučil čítat, ale nebanujem, aj ket som sa smecárom nestal. Jako dvanástročí som sa zásluhu populárnovedeckéj literatúry scel stat archeológom. Sníval som, že ráz vykopem Jánošíkof poklad, Atlantídu alebo aspon mamuta.

Moje archeologické nadšení doma využili ždycky, ked bolo treba kopat zahradu. Šelijaké smeci, čo som pritem vykopal, som si za odmenu móhol nehat. Ráz som tak pod starú hrušku vykopal malý demižónek zabalený v mechu. Štupel bol zalátý z voskom a neš som ho scihol vyšparchat z nožíkom, tatko mi nález skonfiškuval. Na archeológiju som tým pádom rezignuval.

Váš dzetko Krúpik