Šialené byrokratické trampoty pre bezcenné cenné papiere

AKTUALITY - Trnava | 26.2.2012, 10.48, Katarína Rosinová

TRNAVA - Na akcie z kupónovej privatizácie už mnohí aj zabudli. Spomenuli si, až keď našli v schránke faktúru z Centrálneho depozitára cenných papierov za vedenie účtu v hodnote 9,60 eur.

Proti byrokracii sú ľudia bezmocní.  Foto: Katarína Rosinová

reklama

Pritom väčšina cenných papierov je už dnes bezcenná.
Kto nechce platiť za správu účtu, akcie môže do konca roka bezplatne previesť na Fond národného majetku. Kto nechce platiť ani faktúru, musí tak urobiť do konca februára na jednej zo štyridsiatich dvoch pobočiek Slovenskej pošty alebo spoločnosti RM-S Market.

V opačnom prípade faktúru zaplatí, ale po prevode akcií mu peniaze vrátia. To však veľa ľudí nevie.

Pred samotným prevodom je dôležité overiť si hodnotu cenných papierov, pretože v niektorých prípadoch môže byť vysoká.

reklama

Čakáreň zdobí niekoľko oznamov. Foto: Katarína Rosinová

Kocúrkovo na pošte
Pondelok ráno, 8:30. Prichádzam do dvora trnavskej hlavnej pošty. Papier prilepený na múre ma naviguje do správnych dverí. V úzkej chodbičke sa tlačí šesť ľudí a svorne nadávajú na chybný systém. Niektorí už vedia, že sa dovnútra nedostanú.

Hovoria o tom aj oznamy, ktorými je chodbička doslova vytapetovaná. Podľa nich agendu vybavuje len jedna pracovníčka, ktorú nemajú rušiť klopaním. Jednu stránku vybaví za dvadsať až tridsať minút. Klientov vybavujú len ak majú časenku a tie sa prideľujú o 8.00 vždy na daný deň. Otvorené je do 15.00. Ľahká matematika. Denne uspokoja v priemere sedemnásť ľudí.

„Dopočula som sa, že tu treba byť už o piatej ráno, aby sa mi ušla časenka. Radšej som prišla už o štvrtej a dobre som urobila,“ dozvedám sa od Zuzany z Trnavy. Prevod papierov vybavuje za nevládnu mamu.

Žena vedľa nej toľko šťastia nemala. Prišla o piatej, no časenka sa jej už neušla. Napriek tomu čaká a dúfa, že ju nejakým zázrakom vezmú dnu. Stále prichádzajú ďalší a ďalší ľudia. Manželský pár meral cestu až z Galanty. Keď sa dozvedeli, aká je situácia, ponadávali si a otočili sa.

„Zajtra si musím privstať,“ šomre Jozef z Trnavy. Chce to mať už čím skôr z krku. „Je to tu ako v Kocúrkove. Kto to kedy videl takéto niečo v dnešnej dobe? Chcel by som sa objednať vopred hoci aj na jún, ale vraj sa to nedá,“ hovorí beznádejne.