VIDEO: Rošindolské maškary po desaťročiach vstali z popola

RELAX - Reportáže | 28.2.2012, 15.59, Katarína Rosinová

Ani sychravé februárové počasie v nedeľu nezabránilo Ružindolčanom vyjsť do ulíc a poriadne sa rozlúčiť s fašiangami. Tým viac, že táto tradícia v obci celé desaťročia spala. Obnovil ju až minulý rok čerstvo založený folklórny súbor Rošindolčané.

Sprievodu neprekážalo ani upršané počasie.

reklama

Prvou akciou bolo pochovávanie basy, tento rok k nemu pridali aj sprievod v maskách. Tie si členovia súboru vytvorili sami a popustili pri tom uzdu fantázii. „Masky sme si vymysleli tak, aby znázorňovali postavy, aké kedysi na dedine boli,“ prezradil vedúci súbor Štefan Morong.

Sám sa preobliekol za strážcu zákona – žandára. Na sebe mal pritom reálnu uniformu nadporučíka z minulého režimu. On aj poľovník, požiarnik, hlásnik, cigánska rodina, poštár, hasič, mäsiar, žobráci či ježibaby sa do svojich úloh naplno vžili.

Štefan Morong ako strážca verejného poriadku.

S koňom na čele
Najviac rozruchu budila postava koňa s jazdcom, ktorý kráčal na čele sprievodu. Vyrobil ho miestny vinár Pavol Šulan s manželkou a sami si masku navliekli. „Dorábali sme ho na poslednú chvíľu, potrebovali sme k tomu len molitan, látku, niť a ihlu,“ vymenúva pani Šulanová. „Ja hrám predné nohy a muž zadné,“ smeje sa.

Dôležité sú otvory, cez ktoré kôň vidí a môže sa aj napiť. Horšie to má bosorka v latexovej maske, ktorá musí piť cez slamku. No čo už, hlavné je, že môže. :) Pozornosť púta aj cigánsky vajda vo fialovom saku s mohutným zlatým krížom na krku. Na šabľu zbiera slaninku, klobásky a iné dobroty. Požiarnik sprevádza hudobníkov ozembuchom.

Napiť sa nebolo pre niektoré masky jednoduché.

Preč od televízorov
Všetky maškary sa zhromaždili pred kultúrnym domom. Prvému zahrali a zaspievali starostovi Vladimírovi Púčikovi, ktorý ich za to počastoval vínkom. „Som rád, že sa toto podujatie koná po dlhoročnej prestávke. Verím, že prispeje k súdržnosti ľudí v obci a že im sprievod spríjemní deň a zlepší náladu,“ povedal. On sám má tak trochu podiel na obnovení tradície. Vždy k nim chodili pochovávať basu a stavať máj cudzie súbory, preto starosta podpichoval obyvateľov, či také niečo nedokážu tiež.

Masky sa vydali na namáhavú cestu od domu k domu. Postupne sa k nim pridávali aj niektorí obyvatelia. Iní len vyšli pred dom alebo sa pozerali z okien áut. Sprevádzal ich smiech, potlesk a cvakanie spúští fotoaparátov. Všade im niečo naliali a ponúkli občerstvenie. Napríklad u Antalovcov mali najlepšie slané rožteky a praclíky. Len sa tak po nich zaprášilo!

Šulanovci sa obliekli za koňa. Jazdec bol len z látky.

„Prejdeme celou dedinou a oslovujeme ľudí, aby nesedeli pred televízormi, ale prebrali sa zo zimného spánku a pridali sa k nám. Nezastavujeme sa v každom dome, to by sme asi nezvládli. Máme vytypovaných pätnásť rodín, ktoré sa dopredu nahlásili, že chcú, aby sme prišli,“ priblížil trasu sprievodu Štefan Morong.

Študovali kroniku
Rošindolčané sa na podujatie pripravovali od decembra, program nacvičovali po večeroch. „Sme takí samozvanci, ktorí majú vzťah k folklóru. To nás spája. Snažíme sa hľadať piesne zo západného Slovenska a hlavne nášho regiónu, ktoré potom nacvičíme. Zatiaľ je nás pätnásť, ale veríme, že sa budeme stále rozširovať, najmä o mladých ľudí. Tým často folklór nič nehovorí. Skúšame to cez deti a vnúčatá. Už máme v repertoári pripravených aj niekoľko detských piesní.“

Gazdiná, otvárajte a nalievajte!

Súbor vystupuje nielen doma v Ružindole, ale volá si ho aj susedný Biely Kostol či Dolné Orešany. „Absolvovali sme už päť alebo šesť podujatí – vystupovali sme na Noci kostolov, Malokarpatskej vínnej ceste, stavali sme máj, teraz pôjdeme na čepčenie nevesty.“ Na jednotlivé podujatia sa súbor pripravuje svedomito. Študujú kroniku Ružindola aj ľudové tradície v regióne a postupne nacvičujú nové a nové skladby.

Väčšinou si poobliekali to, čo našli doma, no pôsobilo to vierohodne.

Foto: Michal Hlavatovič