Druhý šofér pána prezidenta je vystavený prekvapeným pohľadom

RELAX - Reportáže | 29.2.2012, 13.47, prispievatelia

Množstvo veteránov v presklenej budove zaujme už z diaľky. Dobová hudba, fotografie na stenách, premietanie obrázkov z akcií na obrazovke, príjemné posedenie, návštevná kniha a hlavne nablýskané autá.

V rovnakom Packarde ako je ten v múzeu sa viezol aj Lindbergh, ktorý ako prvý preletel Atlantik bez medzipristátia.

To všetko je v múzeu starých áut - Classic Car Museum v Moravanoch nad Váhom neďaleko od Piešťan. Všetko je vidieť aj zvonku, takže ak máte cestu okolo aj mimo otváracích hodín, môžete nakuknúť. Toto múzeum sa oplatí vidieť. Nachádza sa priamo v dedine, kam vás z hlavnej cesty navedú tabule. V múzeu vás privíta milý, usmievavý pán.

František Frišták má lásku k automobilom takpovediac v krvi. Už jeho dedo sa im venoval, takže pri nich prakticky vyrastal. „Mám Škodu Tudor kabriolet, na Slovensku známu ako zelená žaba,“ hovorí. Pravidelne s ním jazdí na súťaže. A darí sa mu. Jeho známi z času na čas vtipkujú, že už prišla zelená žaba, že už nemajú šancu. Sám tvrdí, že by rád prenechal miesto mladým.

Hala plná krásnych nablýskaných áut.

A veru, staré autá sú obľúbené aj u mladých ľudí. „Je dosť chlapcov, ktorí sa o takéto autá zaujímajú. Embéčky, Trabanty... Tým sa to začína. Je zaujímavé, že medzi milovníkmi áut či motoriek nechýbajú ani ženy. V klube máme jednu paniu, ktorá má už po šesťdesiatke a stále jazdí na motorke,“ konštatuje milovník veteránov František.

Verejná garáž
Majiteľom múzea je Ján Horňák. „Keď som sa pred desiatimi rokmi začal viac venovať starým autám, mal som problém ako väčšina ľudí s mojou záľubou – kde ich garážovať,“ spomína. Prvým plánom bolo postaviť pre ne nejakú halu. No po tom, čo si Ján prerátal rozpočet na jej výstavbu, rozhodol sa inak. „Investoval som o niečo viac. Namiesto haly som vybudoval showroom. A mal som priestor aj pre verejnosť,“ hovorí.

Tak tu je ukrytých 225 koní pod kapotou Mustanga z roku 1966.

Fungujú od roku 2006. Pri jeho výstavbe sa museli poponáhľať. V novembri mal prísť na otvorenie anglickej školy v Moravanoch americký veľvyslanec. „Trošku sme pridali a do novembra bolo všetko hotové. Zároveň zo školou bolo otvorené aj toto múzeum,“ spomína. Výber miesta, kde malo stáť, bol jednoduchý. Ján Horňák pochádza z Piešťan, no v Moravanoch má svoj podnik, a tak sa rozhodol odkúpiť susedné pozemky a postaviť ho tu. „Má to svoje výhody. Odtiaľto vezmem auto a vedľa v dielni spravím, čo treba.“

František má lásku k automobilom v krvi.

Majú tu vystavené tri desiatky historických vozidiel. Všetky patria Jánovi, až na jedno. Alfu Romeo z roku 1971. „Kompletne sme ho zrenovovali s kamarátmi,“ hovorí. V letných mesiacoch je otvorené v utorok a vo štvrtok od jednej do siedmej. V zimných mesiacoch sa doň dostanete len v sobotu od pol druhej do piatej. „Okrem toho máme prenajaté priestory aj na Kúpeľnom ostrove. Tie zatiaľ nie sú sprístupnené. Je tam asi sedemnásť áut. Kto ich bude chcieť vidieť, dočká sa niekedy v lete,“ hovorí majiteľ.

Štátnici a mafiáni
Každé auto má svoju charizmu, každé je niečím výnimočné. Najstarším v múzeu je Hupmobile z roku 1909. Ten so svojimi sedemnástimi koňmi brázdil cesty maximálnou rýchlosťou sedemdesiat kilometrov za hodinu.
Ďalším je Ford Mercury. „Ten sa mi podarilo kúpiť na burze v rámci rušenia múzeí v Amerike. Auto je z roku 1978, no už v tom čase malo klimatizáciu a tempomat... Vlastne, všetko to, čo majú vo výbave najnovšie autá. Okrem ABS,“ hovorí.

Najstarší krásavec v múzeu – Hupmobile.

„Mojím miláčikom je Ford V8 z roku 1936. Je zo série stopäťdesiatich ôsmich kusov. Na ňom som robil asi pred siedmimi rokmi úplnú renováciu. Ďalej tu mám dvanásťvalcového Packarda, ktorý je v originálnom stave. Originálna farba, čalúnenie, len motor je po generálke kvôli poškodenému piestu. Už v roku 1935 mal posilňovač bŕzd, posilňovač spojky, nadštandardné vybavenie. Takéto autá v tom čase vlastnili len vysoký štátni činitelia alebo mafiáni,“ dodáva.

Najčastejšie používaným vozidlom je zelený Packard z roku 1925. Jazdí najmä pri otvorení kúpeľnej sezóny v Piešťanoch. „Pravidelne sem chodieva náš pán prezident Ivan Gašparovič. Je pre mňa veľkou cťou, keď ho môžem práve v tomto aute previezť. Minule sme sa smiali, že už som ako jeho druhý osobný šofér,“ spomína majiteľ.

Nadšení aj neslušní
„Ľudia sa tešia a kývajú vždy, keď s takýmto auto prechádzam okolo nich. Hlavne starší spomínajú, že aj oni také raz mali. Radi sa s nimi fotia,“ konštatuje. Niektorí to občas preženú. Turisti si do nich sadajú, stavajú na kapoty deti a často si ani neuvedomia, že taký klenot okopú či poškriabu.

Pohľad priamo od cesty.

Zohnať veterána nie je zložité. Na svete ich je dosť. Dôležité je, v akom stave je a koľko doň chce človek investovať. Dá sa kúpiť aj zrenovované či pred renováciou. „Ja preferujem, ak je kompletné, aj keď pred renováciou. Občas je problematické zohnať nejaké dizajnové súčiastky. Väčšina sa dá vyrobiť, no s prístrojovými vecami je to zložité,“ konštatuje.

Všetky autá v múzeu sú pojazdné. Každé jedno je minimálne dva až trikrát v roku použité na nejakej akcii. Na Slovensku sú dve združenia: Asociácia historických vozidiel a Združenie zberateľov historických vozidiel. Rôzne kluby pod ich hlavičkou takéto akcie pravidelne organizujú.

Prepychové tankovanie
Ján Horňák sa autám venuje odmalička. Opravoval ich, súťažil na motokárach. „Svoju športovú kariéru som ukončil a začal som sa venovať podnikaniu. Mojou celoživotnou túžbou bolo mať Feliciu. Vtedy ťažko dostupný kabriolet. Neskôr mi manželka našla inzerát, že niekto Feliciu predáva. Bolo to prvé auto, ktoré som si dal dokopy. Potom sa to rozbehlo,“ spomína majiteľ.

Ceny, ktoré vyhrali vozidlá z múzeí.

Aj motokáru, na ktorej Ján Horňák jazdil a sám ju konštruoval, nájdete v tomto múzeu. Vlastniť veterána nie je lacná záležitosť. Staré autá sú finančne náročný koníček. „Hlavne benzín je dnes veľmi drahý. Niektoré majú spotrebu až tridsaťpäť litrov na sto kilometrov. Jazda na nich je, takpovediac, prepych,“ konštatuje Ján. S tankovaním to tiež nie je jednoduché. „Ja používam klasický benzín, no musím do neho pridávať zmes olova,“ dodáva.

TEXT A FOTO: JÚLIA KAMPFOVÁ