VIDEO: Dobiaš pokrstil Adamcovi knihu a vyzval ho na stávku

ŠPORT - Futbal - Spartak | 8.3.2012, 23.39, Ján Král

Vladimír Butko a Karol Dobiaš krstnými otcami. Do života uviedli vo štvrtok popoludní publikáciu Hatrlo, ktorá mapuje futbalovú kariéru a život Jozefa Adamca. Primátor Trnavy a pravý bek majstrovskej Trnavy knihu pri slávnostnom akte poliali vínom.

O Jozefovi Adamcovi vznikla nová kniha Hatrlo. Foto: Ján Král

reklama

Riadky o Adamcovom futbalovom kumšte dal dokopy známy slovenský novinár Michal Zeman. Kniha prináša pohľad na slovenskú futbalovú ikonu z rôznych strán.

O zážitkoch so svojím spoluhráčom, priateľom či trénerom hovoria osobnosti ako sú Valerián Švec, Alexander Vencel, Karol Dobiaš, Ladislav Petráš, Karol Polák, Ivo Viktor, Ján Zlocha, Mikuláš Tarči, Anton Dragúň, Marek Ujlaky či Vladimír Weiss. Nechýbajú ani spomienky Ladislava Kunu.

Video (autor Štefan Horváth):

reklama

Krst Adamcovej knihy moderoval rozhlasový reportér Stanislav Dutka. Vladimír Butko ešte pred oficiálnou autogramiádou vo svojom príhovore pobavil prítomných úsmevnou historkou:

„Z pohľadu fanúšika mal Spartak troch najlepších futbalistov. Podľa postov to boli od obrany Dobiaš, Kuna a Adamec. Otázka znie, kto z nich bol najlepší. Keď sme sa o tom minule bavili, Jozef sa vynašiel a povedal: Stačí menovať podľa abecedy.“

Do trnavského kníhkupectva si prišlo dať podpísať knihu mnoho fanúšikov. Okrem Adamca rozdával podpisy aj Karol Dobiaš. Ten je známy tým, že rád uzatvára stávky. Nedávno vyzval Adamca do súboja v žonglovaní s loptou.

„Svaly mám ešte ako blato. Potrénujem však a potom pôjdeme do toho. V stávke je desať eur. Posadím sa na trávnik a budem si na nohe nadhadzovať loptu. V tom ma nemá šancu poraziť. Ak by sa mu to, nedajbože, podarilo, tak asi skočím pod vlak,“ hodil rukavicu do ringu Dobiaš.

„Nemôžem ťa poraziť, čo by som potom robil, keby si skočil pod vlak,“ kontroval Adamec. „Dobre ťa však poznám a viem, že by si sa hodil akurát tak pod stojacu súpravu,“ dodal s úsmevom.

Autor knihy Michal Zeman: Adamec je pojem
Bolo to náročné vtesnať kariéru Jozefa Adamca do 168 strán jednej knihy?
- Jozef Adamec za dlhé roky svojej kariéry zažil strašne veľa. Všetko sa do knihy ani nemohlo dostať, chcel som, aby v knihe bol aj pohľad jeho najlepších kamarátov, spoluhráčov či zverencov ako sú Marek Ujlaky či Vladimír Weiss. Sú tam pohľady naňho zo všetkých strán a verím, že čitateľ dostáva komplexný obraz.

Michal Zeman má na konte viacero futbalových publikácií. Foto: Ján Král

Čo pre vás znamená Jozef Adamec?
- Je to pojem, vždy ním ako hráč bol. Pre mňa o to viac, že som sa narodil v Trnave. Mal som to šťastie, že som ako chlapec zažil najkrajšie časy Spartaka. Stával som pri bariére a sledoval nielen Adamca, ale aj Kunu, Dobiaša a ďalších, ktorí preslávili trnavský futbal. Písaním knihy som sa vrátildo detských čias a oprášil si spomienky, ktoré som zažil na vlastnej koži.
Pred necelým rokom ste do sveta vypustili publikáciu o Miroslavovi Karhanovi, teraz pribudla ďalšia o Jozefovi Adamcovi. Plánujete v dohľadnej dobe opäť niečo na trnavskú nótu?
- Nezávisí to, samozrejme, len odo mňa. Je to aj vec vydavateľa, ktorý sa rozhodne, kto z hráčov a futbalistov je pre verejnosť zaujímavý. Knihy sa dnes rodia veľmi ťažko. Je ich veľa a na trhu majú veľkú konkurenciu. Ak sa objaví osobnosť, ktorá by si to zaslúžila, rád to spracujem. Žiaľ, veľkí hráči postupne odchádzajú. Mrzí ma, že o Lacovi Kunovi nevznikla žiadna kniha. Takisto Ján Popluhár, hoci knižná zmienka existuje, by si zaslúžil svoju autobiografiu.
S trnavským primátorom Vladimírom Butkom ste boli spolužiaci na základnej škole. Trochu ste si spolu zaspomínali?
- Dlhé roky sme sa nevideli. Nemám to spočítané, no on tvrdí, že ide o dobu 35 rokov. Keďže je primátor, musím mu veriť. Odišiel som z Trnavy ako trinásťročný, keď sa rodičia presťahovali. Väzby sa potom prerušili, som však rád, že sa postupne aj takto obnovujú.

Butko: Zeman sa v písaní našiel
Vladimír Butko chodil s Michalom Zemanom niekoľko rokov na základnú školu. Ako si na neho spomína? „Vždy bol nadšeným fanúšikom športu, futbalu obzvlášť. Viedli sme zanietenené diskusie o futbale, na ktorý sme chodievali a potom sme ho rozoberali, hoci sme boli len dvanásťroční chlapci. Keď sa presťahovali s rodinou do Bratislavy, stratili sme kontakt. Jeho meno som si všimol až v denníku Pravda. Opäť sme sa stretli vďaka pracovnej veci. Odjakživa žije športom, nečudujem sa, že sa mu venuje aj ako redaktor.