Dlhý a spletitý príbeh križovianskej rotundy

RELAX - Reportáže | 9.3.2012, 18.39, Vladimír Kampf

Kostol Povýšenia svätého Kríža v Križovanoch nad Dudváhom postavili na základoch starších stavieb v roku 1938. Jeho súčasťou je aj románska rotunda a apsida z prvej polovice trinásteho storočia.

Rotunda patrí medzi menšie stavby svojho druhu, s priemerom lode 540 cm a apsidy 340 cm. Múry sú hrubé jeden meter.

V novej časti kostola sú zaujímavé vitráže. Tri z prvej polovice minulého storočia a jedna nová oproti nim. Súčasný duchovný dal vyrobiť sklenený obraz blahoslavenej Zdenky Schelingovej. Pribudnú aj blahoslavený Ján Pavol II. a blahoslavená Matka Tereza.

Návrhy nových vitráží urobil akademický maliar Pavol Rehák a remeslene ich vyrába Juraj Prokop z Bratislavy. To sú novinky z tohto kostola. Ešte zaujímavejšie sú tie najstaršie časti, ktoré, našťastie, stoja dodnes.

Záhada. Je klenba naozaj pôvodná. Jednoznačne tu prichádza ku kontaktu románskej stavby a gotického plafóna.

Dokrižoval do Križovian

Križoviansky farár Libor Škriputa sa narodil v Jacovciach pri Topoľčanoch, rovnako ako bývalý arcibiskup Ján Sokol. Na svojom terajšom pôsobisku je už dvanásť rokov. Prišiel z bratislavských Dlhých dielov, kde sa podieľal na výstavbe úplne nového kostola.

„Je to moja profesia, musím sa prispôsobiť. Budúci rok budem mať šesťdesiatku. Z domu som odišiel do Piešťan za kaplána, dva roky som bol na vojne v Bardejove, potom som robil kaplána v Pezinku, vo Veľkých Kostoľanoch, v bratislavskom blumentálskom kostole, v Dóme svätého Martina. Potom som bol farárom v Pukanci, odtiaľ som prešiel znova do Bratislavy do Karlovej Vsi a z nej aj na Dlhé diely.“

Farár Libor Škriputa v lodi nového kostola. Vchod do rotundy je za jeho chrbtom vľavo.

Po križovaní po Slovensku sa dostal na prázdnu faru do Križovian nad Dudváhom. Z nového kostola do kostola, ktorého súčasťou je jedna z najstarších rotúnd a apsíd na Slovensku.

„Keď človek do nej vstúpi, zrazu si uvedomuje, že práve tu sa ľudia po stáročia stretávali. Atmosféra je doslova nabitá duchovnom,“ vysvetľuje farár Škriputa. „Spolu tu prežívali tajomstvo viery. Aj kňaz pociťuje rozdiel, keď je v novostavbe, a keď je v historických priestoroch.

Miesto, kde sa modlili naši predkovia, aby dobre dopadli s pomocou Božou na tomto svete. Celé stáročia to bolo pre nich duchovné a kultúrne stredisko. Veľmi príjemné je aj to, že sa táto historická časť nášho kostola zachovala v takom dobrom stave. Aj keď sa v nej už dnes nekonajú bohoslužby, stále dýcha slávou.

V týchto priestoroch máme počas Vianoc postavený betlehem. Na Veľkú noc tu máme zasa Boží hrob a vykonávame pri ňom poklonu. Práve na tieto príležitosti to je perfektný priestor.“

Tehlová románska rotunda s podkovovitou apsidou sú zreteľne rozlíšiteľné aj z vonkajšej strany kostola.

Tradícia pokračuje

Kým v starej rotunde človek cíti to, čo bolo, v novostavbe si zasa môže predstavovať to, čo bude. „Pri posviacke kostola v Karlovej Vsi povedal starosta krásnu myšlienku. Vraj v betónovej džungli začalo biť srdce. Je to poetické, ale výstižné. Kostol je srdce spoločenstva. Aj tu ľudia vytvárali kresťanské dejiny. A v Križovanoch už bije to srdce veľmi dávno.“

Rotunda a apsida sú v dobrom stave. Podľa farára nepotrebujú v súčasnosti žiadnu vážnejšiu opravu. „Jediný problém je, že nám steny chytajú vlhkosť. Začali sme na to zháňať prostriedky. Žiaľ, grant z ministerstva kultúry sa nám nepodarilo získať. Projekt už máme hotový.“

Pôvodná vitráž v novej hlavnej lodi z prvej polovice minulého storočia.

Počas Noci kostolov bol otvorený aj tento križoviansky. „Do rotundy prišli deti so sviečkami a prežiarili celý priestor. Bol to krásny zážitok a nádherný a výstižný pohľad. Tradícia viery pokračuje ďalej,“ hovorí farár.

Possesio Kerechur

Webová stránka www.apsida.sk, ktorá mapuje najstaršie pozostatky kostolov u nás, o nej uvádza: Rotundu postavili niekedy v prvej polovici 13. storočia podľa všetkého stavitelia z dielne pri kláštore v Diakovciach. Patrocínium svätý Kríž dalo meno aj celej obci. Prvá písomná zmienka z roku 1296 uvádza názov possesio Kerechur, ktorej slúžil ako farský kostol.

Kostol bol pre veriacich posvätný. Vyskytli sa však aj udalosti, keď si z tejto jedinečnej stavby ľudia urobili prístrešok pre svoj majetok. Počas Tökölyho povstania v rokoch 1678 – 1687 rotundu obsadili povstalci a premenili ju na stajňu pre kone.

Úplne nová vitráž Zobrazujúca život Blahoslavenej Zdenky Schelingovej.

Našťastie, pri každej prestavbe najstaršiu časť uchránili. V období baroka, v rokoch 1760 až 1780 bola rotunda začlenená do nového kostola ako jeho presbytérium. Išlo o jednoloďovú stavbu so západnou predstavanou vežou a dvoma postrannými kaplnkami, vytvárajúcimi transept – priečnu loď.

Baroková stavba bola prepojená s rotundou vybúraním muriva na západnej strane. V lodi rotundy boli vytvorené dve barokové okná a stredoveké prvky zamurovali. Rovnako tak aj víťazný oblúk, keďže z pôvodnej svätyne sa stala sakristia. V tejto dobe bolo aj upravené patrocínium (zasvätenie) kostola.

V apside, v malej nike na severnej strane slúžiacej ako pastofórium, bol v roku 1967 objavený čierny letopočet 1246 napísaný arabskými číslicami.

V roku 1937 barokový kostol zbúrali, aby uvoľnil miesto pre väčší. Pôvodne s ním mala byť zbúraná aj rotunda. Až na zásah Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku k tomu nedošlo. Románsku rotundu tak začlenili do novej trojloďovej stavby ako bočnú kaplnku. Pri tej príležitosti bola aj obnovená. V roku 1967 sa začal umelecko-historický výskum, pri ktorom boli odkryté pôvodné stredoveké prvky. V roku 2000 bola opravená šindľová strecha.

Je klenba pôvodná?

Webová stránka www.apsida.sk uvádza aj niekoľko zaujímavostí spojených so vzácnou rotundou: Predstavuje zaujímavý príklad postupného prenikania gotických prvkov do románskeho slohu. Celková dispozícia je ešte románska, loď je však už zaklenutá šesťdielnou rebrovou klenbou s kruhovým svorníkom v strede, typickou už pre gotiku. Apsida je zaklenutá tradičnou konchou.

Stavba je síce malá, ale pôsobí majestátne už dlhé stáročia.

O datovaní stavby sa viedli diskusie, ako doba vzniku sa udávalo zvyčajne dvanáste, niekedy až jedenáste storočie. Výskum však potvrdil, že rebrová klenba v lodi je pôvodná, nie dodatočne osadená.
Fasády lode i apsidy sú pod strechou zdobené takzvaným strieškovým vlysom z tehál, ktorý nájdeme aj v Diakovciach či Dražovciach.

Loď rotundy bola osvetlená dvoma štrbinovými oknami po stranách južného portálu. Tie sú už dnes zamurované. Na apside sa južné a východné okno zachovali. V lodi sú dve románske sedílie so stredovými stĺpikmi. 

Foto: Autor