Ručne maľované drevené skvosty lákajú strelcov
RELAX - Kuriozity | 11.3.2012, 09.14, prispievatelia
Slovo múzeum znie niekomu tak strašne, že tam po skončení povinnej školskej dochádzky už nikdy nevkročí. Ja sa rada sa túlam dlhými chodbami a nazerám do vitrín, kde sú schované skutočné skvosty.

Už pri výrobe terča sa rátalo s tým, že bude vystavený ako trofej.
Jeden som našla v Západoslovenskom múzeu, na dreve maľované terče. Zopár zaujímavých kúskov tam visí nad schodmi.
Strelecké spolky, bratstvá, spoločenstvá alebo kolégiá vznikali už v stredoveku. Chránili obyvateľstvo miest, a strelci strieľali z kuší a lukov.
Neskôr to boli záujmové spolky a používali hákovnice, malé pušky na zápalnicu a pištole. Členovia museli byť morálne bezúhonní. Strelecké slávnosti bývali veľkou spoločenskou udalosťou a končili sa súťažou o najlepšieho strelca a prvý presný zásah. Strelnice mali vyhradené stanoviská na streľby. V záznamoch o streľbách sa v 18. storočí objavujú aj ženské mená.
Najstaršie trnavské terče sú z roku 1768, najmladší z roku 1888.
Najväčšiu kolekciu na Slovensku, dvestoosemnásť streleckých terčov, majú v zbierkach Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Trnavské múzeum ich vlastní tridsať. Vek maľovaných terčov je vyše dvesto rokov. Namaľované sú olejom alebo temperou na smrekovom dreve tvaru kruhu s priemerom 50 – 100 cm.
Maľované terče využívali strelci na strieľanie len výnimočne, väčšinou slúžili na niekoľko čestných rán na záver. Víťaz obstarával nový na budúce preteky. Maľby na terčoch boli slávnostné alebo zábavné, s mravoučnými textami, s motívmi lásky i lovu. Autori malieb boli zväčša neškolení, insitní maliari. Na terčoch bývali uvedené iniciálky objednávateľa a datovanie, na niektorých aj povolanie strelca.
Terče sa líšili podľa použitia na športovú, zábavnú a poľovnícku streľbu.
Na súčasných terčoch drevo nahradil papier, maľby obrysové kruhy. Sú jednorazové a ako doklad streleckého umenia dosť fádne. Ručne maľované terče, ktoré sa snažia podobať tým dobovým a sú vhodné aj ako darček, ponúkajú dnes niektoré internetové stránky.
Text a foto: Júlia Kampfová