Obchody na dedine: Najsilnejší bojujú, mnohí to už vzdali

AKTUALITY - Región | 11.3.2012, 10.01, Darina Kvetanová

Dolná / Horná KRUPÁ – Nákupné centrá pohlcujú obchodíky, kde nájdu ľudia všetko pod jednou strechou. Taká je dnes mienka spoločnosti. Aby sme ju mohli potvrdiť či vyvrátiť, vybrali sme sa do dedín v okolí Trnavy.

Obchody na dedine: Najsilnejší bojujú, mnohí to už vzdali

Pani Anna by sa bez malého vidieckeho obchodíku nezaobišla. Nákup jej domov nosí majiteľka potravín. Foto: Darina Kvetanová

reklama

Auto najskôr zaparkujem v Dolnej Krupej pred Jednotou. V obchode je pomerne rušno.

Štyri predavačky, zo desať zákazníkov, vedúca predajne Adriana Kováčová práve preceňuje tovar. „Chodí k nám pomerne dosť ľudí, konštatuje. „Sortiment máme podobný ako hypermarkety. Snažíme sa ho na malom priestore ponúknuť čo najviac. Lákame aj na akciové ceny,“ menuje najlepšie marketingové ťahy predajne.

Značka funguje
Jednota bola kedysi orientovaná prevažne na vidiek, v mestách bolo jej prevádzok menej. Tam, kde obchody s touto značkou pre nízke tržby nezanikli, zostali im ľudia verní.

reklama

Zákazníci tu najčastejšie nakupujú tovar dennej spotreby. „Mliečne, pekárenské, mäsové výrobky. Ďalej lahôdky, a ostatné sa k tomu pridruží,“ hovorí Kováčová. Obchod vraj donedávna nemal v dedine najlepšiu povesť.

Popoludní už ľudia napríklad pečivo nedostali. Teraz ho objednávajú viac a vidia tak spokojnosť zákazníkov. Taktiež začali výrazne zlacňovať tovar, ktorý si to zaslúži. Napríklad zeleninu, ak už nie je najčerstvejšia.

Aký má Jednota v Dolnej Krupej mesačný obrat? „Dosť vysoký. Zaokrúhlene aj 30-tisíc eur,“ hovorí vedúca. Obchod si na seba musí zarobiť. Inak by neuživil štyri a pol človeka. „Štyria zamestnanci na plný, jeden na polovičný úväzok. To je akurát,“ konštatuje Adriana Kováčová.

Nákup až domov
V susednej, no omnoho menšej Hornej Krupej je to o inom. Helena Vajgelová tu predáva už dvanásť rokov. „Roboty je málo. Aj ľudí. Mladých tu veľa nežije, do obchodu mi chodia hlavne dôchodcovia. Jednoducho, slabá kúpna sila,“ konštatuje.

Helena Vajgelová prežíva napriek malým tržbám. Foto: Darina Kvetanová

Stojím pri dverách v predajni a sledujem babičku Annu. Do košíka nakladá pečivo, mlieko i nealkoholické pivo. Vypýta si ešte syr. Pani Helenu pri odchode prosí, aby jej nákup priniesla domov. Ona ho už neuvládze. Vedúca predajne súhlasí. Toto by sa vám v hypermarkete asi nestalo.

O chvíľu prichádza pán s lesklými očami. Vyberá peňaženku a zaplatí za čučo. Ešte trochu pošomre a spokojne odchádza.

Tržba v tomto obchodíku je približne sedemtisíc eur. Náklady sa často šplhajú do podobnej výšky. „Mne a mojej zamestnankyni tak veľa nezostane. No nejako to už dobojujeme,“ dodáva Helena Vajgelová.

Najvernejší sú susedia

LOŠONEC – Malá predajnička v rodinnom dome funguje už dvadsať rokov.

„Je to strašne biedne,“ hovorí Ľudmila Bukovská. Nakupujú tu len susedia. „Sme na hornom konci, ľudia z dolného si zájdu radšej do Smoleníc, kam ich odvezie autobus. Sem by to babky mali ďaleko.“

V začiatkoch to bolo lepšie, teraz ľudí lákajú hypermarkety. Aj preto je obchod otvorený len do jedenástej, potom dve hodinky podvečer. Najviac sa tu predáva pečivo, mliečne výrobky a alkohol. „A potom ešte zlacnený tovar,“ dopĺňa silnú trojku Ľudmila Bukovská.

Maličká predajňa Ľudmily Bukovskej. Foto: Darina Kvetanová

Predajni by možno pomohlo lepšie označenie. Ulicou som prešla trikrát, kým som obchod našla. „Miestni o nás vedia, cudzích tadiaľto veľa neprejde. Nanajvýš v lete,“ argumentuje majiteľka.

Ani ďalším podnikateľom v Lošonici sa veľmi nedarí. Vo veľkej budove uprostred dediny už skrachovalo niekoľko prevádzok s potravinami, zatvoriť museli dokonca aj reštauráciu. A to už je čo pri slovenských pomeroch povedať.

Čítajte aj

Trstínsky takmer hypermarket. Uspel vďaka pestrosti

Hádky a petícia pre malý obchodík

Zostal len šenk

NAHÁČ – Potraviny v budove bývalej Jednoty vedľa miestneho pohostinstva musela minulý rok zatvoriť Martina Sersenová.

Ukončila tak svoj osemročný boj. „Na začiatku to síce nebolo zlé, no posledné roky som s tržbami išla stále do mínusu,“ objasňuje svoje rozhodnutie.

Do jej predajne chodili nakupovať hlavne dôchodcovia, mladší si radšej doviezli plné auto potravín z hypermarketu. Prežil len jej sused šenkár, ktorý jej zároveň priestory prenajímal.

Dnes je predajňa voľná a v Naháči zostali už len jedny potraviny v garáži rodinného domu. Krachom skončili aj malé obchodíky s potravinami vo Vlčkovciach a Paderovciach.