Drobná tmavovláska sa nezdá! Kamaráti ju volajú generál

RELAX - Rozhovory | 20.3.2012, 09.15, Katarína Rosinová

Po základnej škole sa takmer vytratila z Trnavy a po strednej zo Slovenska. Vrátila sa rovno na javisko Novej scény, kde hrá druhú hlavnú úlohu v muzikáli Cigáni idú do neba.

Krásna Silvia manažuje historických šermiarov. Sama má z mečov strach. Foto: Michal Hlavatovič
 

Mladá herečka Silvia Soldánová (24) je však vo svojej podstate lokálpatriotka, ktorá popri inom manažuje historické festivaly. Je dokonca členkou šermiarskej skupiny, hoci sama má zo šermu strach. A o čom sníva krehká tmavovláska? Aby si konečne zahrala poriadnu mrchu...

Malé dievčatá často snívajú o tom, že raz budú herečkami. Aj ty si bola taká?
- Odmalička som rada spievala, najmä ľudové piesne. Chodila som na všetky folklórne súťaže. Po základnej škole som rozmýšľala, čo ďalej, ale keďže na konzervatóriu sa nedal študovať čisto spev, okrem operného, a ten som nechcela, vybrala som si hudobno-dramatický odbor. Činohra ma nakoniec začala veľmi baviť.

Po bratislavskom konzervatóriu si pokračovala na Janáčkovej akadémii múzických umení. Čo nasledovalo po škole?
- Dostala som ponuku hrať v detskom divadle v Brne, ale to som odmietla, lebo mi do toho prišli iné projekty, ktoré ma zaujali viac. Momentálne som umelkyňa na voľnej nohe.

Hercov na voľnej nohe je dosť, je asi náročné získať stály angažmán...
- Niekedy je to náročné. Bratislava dáva väčší priestor v tom, že človek môže robiť v rádiu alebo sa venovať dabingu či hrať v divadle. Na druhej strane byť na voľnej nohe znamená viac cestovať a viac sa obracať za prácou. Všetko má svoje pre i proti.

Je v tejto brandži veľká konkurencia?
- Áno, tým, že umeleckých škôl na Slovensku je strašne veľa, trh ich nedokáže všetkých zamestnať. Ja mám tú výhodu, že sa mi otvorilo aj Česko. Je to ťažké, ale musím si zaklopať, že zatiaľ idem z jedného predstavenia do druhého. Nesťažujem sa.

V novom muzikáli Cigáni idú do neba hráš druhú hlavnú postavu. Ako sa ti to podarilo?
- Vyhrala som konkurz. Je to príbeh podobný príbehu Rómea a Júlie, ale odohráva sa v rómskej komunite. Hlavní hrdinovia Rada a Zobar sa do seba zamilujú. Ja hrám Zobarovu sestru. Niekoľko scén je tam veľmi silných a zaujímavých. Táto skúsenosť mi určite veľa dáva a teším sa z nej.

Je to tvoja prvá väčšia úloha?
- Na Slovensku asi áno, ale minulý rok som hrala hlavnú postavu v Moravsko-slezskom národnom divadle v Ostrave. V Noci na Karlštejne som stvárnila Alenu či v Libereckom divadle Xavera Šaldu v muzikáli Spievanie v daždi som dostala hlavnú rolu Katty.

Nemala si problém hrať po česky?
- Celé štyri roky aj počas štúdia som sa snažila zdokonaľovať v češtine. Našťastie, stále viem hovoriť aj po slovensky a dúfam, že bez prízvuku.

Do akých úloh ťa najčastejšie obsadzujú?
- Som skôr jemnejší typ, ale nerobilo by mi problém zahrať mrchu. Negatívne postavy sú zaujímavejšie, ako tie dobré a milé. Na JAMU sme posledný rok robili tri predstavenia a ja som v jednom dostala úlohu kráľovnej Alžbety. Dosť som s tým bojovala, lebo to bolo proti mne a mojim vnútorným pochodom, ale skúsenosť to bola dobrá. Inak som si zahrala z každého rožka troška: dračicu s prútikom, začínajúcu herečku aj morča. :)

Máš nejakú svoju vysnenú rolu?
- Ak raz budú hrať muzikál Moulin Rouge na javisku, robím si zálusk na hlavnú postavu, ktorú vo filme stvárnila Nicole Kidman.

Teraz jedna otázočka na telo. Netrpela si niekedy tým, že si nízka?
- Už sa mi zopárkrát stalo, že mi na konkurze povedali: „Krásne spievate, ale ste taká maličká...“ Ono sa hovorí, že nie sú malé roly, ale len malí herci.

A tiež, že dobrého veľa nebýva. Koľko vlastne meriaš?
- Stopäťdesiatsedem centimetrov, ale hovorím, že stopäťdesiatosem. Vždy si ten centimeter pridám. :)

Si tiež členkou šermiarskej skupiny Kompánia trnavských žoldnierov. Akú tam máš funkciu?
- Do združenia som sa dostala vďaka môjmu priateľovi Bystríkovi, ktorý to celé zastrešuje. Ja som také režisérske oko, pri predstaveniach im dávam herecké pripomienky. Hovoria mi generál. Ale nešermujem, pretože sa bojím, že by som niekomu mohla ublížiť. V Brne som mala popri hodinách žonglovania, tanca, stepu a akrobacie aj hodiny šermu.

Chodí ťa priateľ podporovať do divadla?
- Chodí a je mojím fanúšikom. Napríklad Noc na Karlštejne videl štyrikrát. Vtipné je, že keď sa na javisku odohráva nejaká intímnejšia scéna, všetci z rodiny naňho uprú pohľady, ako bude reagovať. Ale on je v tomto v pohode, kým je to len na javisku. :)