Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Koplotovský starosta sa túla, ale do šenku nechodí

RELAX - Tí sú naši | 21.3.2012, 13.58, prispievatelia

Baví ho cestovať, pozerať sa v zahraničí na veci, ktoré sú jednoduché a fungujú, inšpirovať sa nimi aj tu v jeho dedinke, hovorí koplotovský starosta Rudolf Štefanovič.

Koplotovský starosta sa túla, ale do šenku nechodí

Rudolf Štefanovič prenáša veci, ktoré videl fungovať vo svete, do Koplotoviec.

reklama

 

V dedine má najmenšie kúpalisko na Slovensku, sociálne služby pre starších občanov, liečivú vodu aj strom lásky. A pripravuje ďalšie atrakcie.
Sám je prišelec.

 

Narodil sa vo Veľkých Kostoľanoch, potom sa túlal po svete a do Koplotoviec sa prisťahoval, ale miestni mu dali svoju dôveru už tretie volebné obdobie. Samozrejme, nie všetci sú nadšení hyperaktívnymi nápadmi, nie každému sa chce priložiť ruku k dielu.

 

„Čo za to?“ pýtajú sa často občania, keď od nich chce, aby sa zapojili do údržby verejných priestranstiev len tak, zadarmo, lebo by im malo záležať na mieste, kde žijú. Niektorí majú problém upratať chodník pred vlastnou bránou. Veď je to obecné. „Také brigády sme robili za socializmu!“ hovoria.

reklama

 

Muž mnohých profesií

Starosta priznáva, že tento typicky slovenský postoj ho škrie. Rovnako ako fakt, že sa tu medzi ľuďmi vytráca vzájomná úcta a medziľudská komunikácia. „Schovávame sa jeden pred druhým. Prídeme z roboty, zavrieme sa doma a nechceme nikoho vidieť.

 

Niekto do vás vrazí na chodníku v Amerike, Číne alebo Rusku a ospravedlní sa aj štyrikrát. Na Slovensku vám ešte vynadá. Vždy po návrate z cesty je mi ľúto, že sa zo Slovenska vytráca vzájomné porozumenie, úslužnosť a tolerancia. Kde sa v takej malej krajine zobralo toľko zla a neúcty?“

 

Najmenšie kúpalisko na Slovensku. V lete sa sem návštevníci sotva pomestia.


Rudolf Štefanovič skončil vysokú školu strojárskeho zamerania, no vystriedal mnoho profesií. Vďaka tomu ho vraj niekto len tak nedobehne. Ako šéf chcel vždy od svojich zamestnancov, aby začali od najnižšej pozície a z nej sa vypracovali vyššie. Len tak mohli nadobudnúť skúsenosti na manažovanie podriadených.

 

On sám zbieral skúsenosti po celom svete. Rád pozoruje ľudí. Aj preto sa rád túla. Na vlastnú päsť, s partiou kamarátov. Začalo sa to kedysi v Európe, pokračovalo v Spojených arabských emirátoch, potom Afrika, Amerika, Ázia a mnoho krajín rôznych svetadielov. Dvadsať rokov ciest. Mapa v starostovej kancelárii je plná špendlíkov, zapichnutých v destináciách, ktoré navštívil.

 

Najbližšie sa chystá do Japonska. S priateľmi vystihli akciu japonskej spoločnosti cestovného ruchu, ktorá ponúkla desaťtisíc leteniek aj s ubytovaním za minimálnu cenu, lebo potrebuje v krajine po Fukušime znovu naštartovať cestovný ruch. Závistlivcom starosta odkazuje: „Nemíňam peniaze, nechodím do šenku, dokážem si na cestovanie našetriť.“

 

Mekdak a Držgroš?

Keď bol v Jordánsku, videl niekde v dedine malý kruhový bazén, kde sedeli deti s mamičkami a v strede bol hríbik – fontánka. Prečo by niečo také nemohlo byť aj v Koplotovciach? Termálna voda tu je, vrt urobili ešte v roku 1974, nainštalovali aj antikorové potrubie.

 

Ale provizórne kúpalisko už dlho nefungovalo. „Postavili sme laminátový kruhový bazén s hríbikom a dali sme urobiť aj rozbory. Máme niekoľko certifikátov na stolovú vodu, liečivú vodu a minerálnu vodu. Je vhodná aj na pitie. V obci máme fontánku, kam si ľudia prichádzajú naberať vodu do fliaš a bandasiek. Do bazéna tečie voda teplá 25 stupňov Celzia.

 

Podľa vyjadrení odborníkov má ešte o niečo lepšie zloženie než voda v piešťanských kúpeľoch. V lete sem chodí toľko ľudí, že sa do areálu kúpaliska ledva zmestia. Napriek tomu sa nám ešte nepodarilo nájsť investora na rozšírenie odpočinkového areálu.“

 

Voda však preukázateľne pomáha na akné či ekzémy. Zázračné uzdravenie tu síce ešte nemali, no mierne zbulvarizovaný článok, že tunajšia voda pomáha aj po opici, obec celkom preslávil.

 

„Úver na rozšírenie areálu kúpaliska by som nikdy nezobral,“ dušuje sa starosta. „Obec doposiaľ nie je zadlžená. Hospodárime s tým, čo máme, čo si ušetríme. Sem tam zoženieme nejaký malý sponzoring. Nie je to veľa, ale nechcem dostať obec do platobnej neschopnosti a zanechať svojmu nástupcovi nepríjemnosti. Na všetko zháňam aj sponzorské peniaze a radšej robím malé veci a vytváram rezervy na horšie obdobia, než by som si požičiaval na väčšie investície.“

 

Vodu si naberajú ľudia zadarmo. Vraj zaberá aj po opici.

 

Starostovi neprekáža, ani že ho prezývajú Mekdak a Držgroš. Dobre vie, prečo okrem Štátneho fondu rozvoja bývania nemá nijaké finančné záväzky. Vďaka fondu postavil sedem bytoviek, dvadsaťosem bytových jednotiek.

 

Do obce prišli mladí ľudia. Teraz žije v Koplotovciach 680 obyvateľov. Škôlka podľa prognóz už nemala existovať. Dnes ju navštevuje dvadsať detí. „Vďaka obecným poslancom sme z vlastných prostriedkov zrekonštruovali starý objekt školy na útulnú škôlku.“


Obyvatelia majú k dispozícii ihrisko s novými šatňami a sprchami. Posilňovňu zatiaľ len v provizórnych priestoroch bývalej premietarne, ale v pláne sú nové priestory v športovom areáli. Tento rok chcú dokončiť obecnú saunu.

 

Raz do týždňa prichádza do Koplotoviec lekár, aby starší ľudia nemuseli cestovať až do Hlohovca. Väčšie nákupy im zas dovezú na obecnom aute za cenu pohonných hmôt. Vedenie obce učí ľudí separovať odpad a nepotrebné, no ešte použiteľné veci venovať na charitu.

 

Sochy v burine

„Som obdivovateľ historických pamiatok a na cestách ich rád navštevujem. Preto sme sa spoločne pustili aj do rekonštrukcie kostola,“ rozpráva starosta. Koplotovce patria do hlohoveckej farnosti, kňaz sem iba dochádza.

 

„V burine za kostolom sme objavili dve sochy. Pár desaťročí si ich nikto nevšímal, tak zarástli trávou a kríkmi. Pritom sú zapísané ako národné kultúrne pamiatky. Dal som ich zreštaurovať, rovnako ako oltárny obraz a oltár zo 17. storočia.

 

Oltár sa poškodil pred rokmi pri požiari a ľudia ho potom premaľovávali farbami, aké sa im práve páčili. Reštaurátori ho dali do pôvodného stavu. Bol z tmavého mramoru. Keď to veriaci videli, zalamovali rukami: Tmavý oltár! Ale zvykli si.“ Kostol už má opravenú väčšinu strechy aj fasádu.


Keď bol Rudolf Štefanovič naposledy v Paríži a Moskve, videl tam stromy lásky. Tak ho zaujala myšlienka takýchto miest, kde si ľudia môžu symbolicky zamknúť svoju lásku, že sa rozhodol urobiť niečo také aj doma v Koplotovciach.

 

„S naším údržbárom Petrom Polačikom sme vyrobili takýto strom za symbolickú cenu. Má výšku dva a pol metra, je z kovu a je hlboko zabetónovaný, lebo bude veľmi ťažký a musí mať hlboké korene ako láska.“

 

Strom v noci svieti a už sú na ňom prvé zámky. V Koplotovciach dúfajú, že čoraz viac ľudí si tam bude zamykať svoju lásku a hlavne vzájomné porozumenie, tak nevyhnutné pre partnerský vzťah. „Možno to podporí mladých aj vo vytrvalosti,“ uvažuje starosta. „Keď je láska už raz zamknutá, nemôžu sa na ňu vykašľať pri prvom probléme.“


Rudolf Štefanovič má v hlave ešte veľa nápadov. Ale hovoriť o nich nechce. Aby mu ich niekto neukradol.
 

Text a foto: Marianna Wolfová

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama