Trnavské rybníky
reklama

Zvíťazil nad ochrnutím! Dopredu ho poháňa pud sebazáchovy

RELAX - Príbehy | 22.3.2012, 16.21, Katarína Rosinová

Život sa preňho mohol náhle skončiť. Ján Hauko z Modranky prekonal porážku a doslova unikol hrobárovi z lopaty. Vďaka viacerým šťastným náhodám je dnes opäť sebestačný.

Zvíťazil nad ochrnutím! Dopredu ho poháňa pud sebazáchovy

Ján Hauko konečne má dôvod na úsmev. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

 

Cievna mozgová príhoda ročne na Slovensku postihne desaťtisíc pacientov. Tretina z nich je na mieste mŕtva, druhá tretina vyviazne takmer bez následkov. Ján patrí do tej druhej. Na pol tela ochrnul a stálo ho veľa síl, kým bol schopný urobiť aspoň základné, dovtedy samozrejmé úkony.

 

Začarovaný kruh

Jeho príbeh je o to silnejší, že podobne žije mnoho z nás. Do poslednej chvíle nepociťoval žiadne problémy. Bol vo výbornej kondícii. „Áno, je pravda, že som sa slabo staral o svoje zdravie. Mal som vysoký cholesterol a keď som sa chcel uvoľniť, dal som si cigaretku a pohár alebo dva vína. Nič neobvyklé.“

reklama

 

V snahe finančne zabezpečiť rodinu strávil denne v práci šestnásť hodín. Popri stálom zamestnaní lakovača áut si privyrábal lakovaním okien a dverí. „Dýchal som škodlivé výpary. Ťažko povedať, či by sa mi to prihodilo, ak by som robil na čerstvom vzduchu. Možno to k tomu prispelo...“ uvažuje.

 

Zhasol ako vypínač

Z dňa, ktorý zmenil jeho život o stoosemdesiat stupňov, si pamätá takmer všetko. „Bolo to v jednu januárovú sobotu v roku 2010. Snežilo, a tak som celý deň na fúriku vyvážal sneh do záhrady. S manželkou sme večer išli na nákup a keď sme sa vrátili, prezliekol som sa do teplákov a sadol som si k televízii.“

 

Ľavá ruka mu z ničoho nič bezvládne ovisla, o chvíľu ju nasledovala ľavá noha. Príliš však tomu nevenoval pozornosť. „Manželka už išla spať, no našťastie ma počkala. Keď som sa pohol z kresla, spadol som na zem. Prišlo to bez upozornenia. Zhasol som ako vypínač...“ spomína si. Do nemocnice ho previezla sanitka. Lekár jeho ženu upozornil, že do rána môže byť na druhom svete.

 

Denná chôdza je dôležitou súčasťou rehabilitácie. Foto: Michal Hlavatovič

 

Zásadné stretnutie

Ochrnúť na ľavú polovicu tela nie je sranda. Zvlášť, keď ste ľavák. Otec štyroch detí, ktorý dovtedy držal rodinný rozpočet, zrazu sám potreboval pomoc a starostlivosť. „Myslel som si, že je to ako zlomená noha a ihneď sa z toho dostanem. No vôbec to nešlo tak rýchlo.“


Pri tejto diagnóze je najdôležitejšie cvičenie a rehabilitácia. Keď ho v marci prepustili domov, už to tak dobre nešlo. „Nevedel som presne, ako mám cvičiť, tak som sa len nejako snažil hýbať rukami a nohami. Robil som to zle.“

 

Našťastie, v tom období mu známy odporučil rehabilitačné centrum Renona v Šúrovciach, ktoré pomáha pacientom s detskou mozgovou obrnou, po úrazoch, ale aj cievnych mozgových príhodách.


Hoci Ján Hauko mal spočiatku obavy a pochybnosti, nakoniec sa podvolil prehováraniu blízkych, aby to aspoň vyskúšal. „Neľutujem to, naopak. Základom úspechu je veľmi intenzívne cvičenie a tiež presnosť cvikov. Traja terapeuti a špeciálne obleky vám nedovolia robiť niečo nesprávne,“ približuje.

 

Hipoterapia spája príjemné s užitočným. Foto: Renona Rehabilitation

 

Do očí sa mu tisnú slzy. Najmä pri spomienke, ako sa musel znova vrátiť na úroveň dieťaťa a učiť sa od začiatku veci, ktoré už predtým dávno vedel.

 

Nový štart

Dnes dokáže šoférovať, ísť na hory, navariť, porobiť niečo okolo domu. Cvičenie a chôdza mu zaberú väčšinu času, ale výsledky je vidno. Keď má lepší deň, pomôže niečo aj v bývalom zamestnaní.

 

Nejde to však vždy. „Jeden deň je jasný, druhý zase smutný. Zo začiatku som ťahal telo za sebou. Mozog veľmi chcel, ale telo mu nestačilo, a tak som si dával prehnané ciele, ktoré som nedokázal splniť. Dnes telo tlačím pred sebou, lebo som sa vžil do jeho možností,“ približuje.


Ján Hauko s odstupom času tvrdí, že všetko zlé je na niečo dobré. Obrátil sa mu rebríček hodnôt. Peniaze dnes preňho nie sú prioritou, ale najdôležitejšia je rodina, v ktorej našiel v ťažkých chvíľach oporu.

 

„Čo ma poháňa dopredu? Pud sebazáchovy. Pre mňa je takým vzorom Václav Neckář, ktorý prežil niečo podobné ako ja, ale dnes je opäť vo forme, spieva a nahráva. Trvalo to desať rokov, ale dostal sa z toho.“ 

 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama