Šuková s Princom u Vidličku: Žiadne pseudonymy, oni sa tak volajú

RELAX - Reportáže | 24.3.2012, 07.16, Vladimír Kampf

Priezviská historicky vznikali z názvov remesiel a prezývok. Buď osobu charakterizovali, alebo boli zmesou irónie a sarkazmu. Tučnému človeku mohli hovoriť trebárs aj Slamka. Blbé, že?

Reštaurácia Vidlička. Môže mať výstižnejší názov?
 

Od trinásteho storočia nastal pomalý koniec expresívneho významu priezvisk. Dovtedy sa krajčír mohol volať Krajčírik a jeho syn napríklad Nitka. Niektoré priezviská sa dokázateľne dedili už v pätnástom storočí.

Bola to najmä výsada zemianskych rodov. V sedemnástom storočí cirkev zriadila matriky. Povinnosť dediť priezvisko však ustanovil až cisár Jozef II. na konci osemnásteho storočia. Išlo pritom najmä o peniaze. Niektorí židovskí obchodníci si často pri kupčení menili mená, aby sa vyhli plateniu daní a splácaniu dlhov.

Povinnosťou dediť priezviská sa vyvinuli do dnešných dní aj zaujímavé súvislosti medzi menom a profesiou ich súčasných nositeľov. Pán Hrnčár z Koplotoviec pri Hlohovci robí keramiku.

Cez hrnčeky a milé spomienkové predmety sa prepracoval až k sanitárnym doplnkom zubárskych kresiel. Len o niekoľko kilometrov ďalej, na okraji Hlohovca, má svoju dielňu klampiar Plecho.

Galerista Šlachta. So svojím priezviskom je na výsosť spokojný.

Modrá krv
Šlachta je šéfom Max Gallery, ktorá sa stará o exkluzívne fotografické, maliarske, grafické a šperkárske diela súčasných umelcov. Nad pôvodom svojho mena sa príliš nezamýšľal. „Máme však spísaný rodokmeň, ktorý siaha až do roku 1850,“ povedal ako správny príslušník modrej krvi.

„Jedna rodová vetva je zo Slovenska, druhá z Moravy. V detstve sa mi, samozrejme, posmievali Šlachta – plachta. A na dejepise sa zasa na mňa spolužiaci pozerali a uškŕňali, keď sme sa učili o šľachte. Myslím, že dnes je skvelé mať takéto priezvisko a pracovať s umením,“ hovorí. Norovi sa občas niekto pokúsi pridať mäkčeň na l. Neobyčajné je, aj keď niekoho na súde zastupuje Princ Zoran.

Vďaka priezvisku a menu je veľmi ľahko zapamätateľný. „Meno Zoran máme v rodine. Volá sa tak môj strýko. V detstve si ma vtipne doberali, že som princátko, a tak. Voľakedy som nadával, čo to mám za kombináciu mena a priezviska.

Teraz ju považujem za celkom šťastnú. Je to krátke a výstižné meno, ktoré si každý ľahko zapamätá. To je perfektné. Myslím, že k Princovi sa hodí nejaké netradičnejšie meno, ako mám ja. Princ Ján by neznelo až tak dobre,“ usmieva sa. Prvý Zoranov syn sa volá po otcovi.

„Raz som kamsi telefonoval. Predstavil som sa: Dobrý deň, tu je Princ. Z druhej strany sa ozvalo: Tu je Král. Ten človek si spočiatku myslel, že si z neho robím srandu, a ja som si zasa myslel, že on si doberá mňa.

Museli sme si najprv vysvetliť, že sa tak naozaj voláme,“ spomína. „Nakoniec sa mi to s ním podarilo vybaviť lepšie, ako som čakal. Moje priezvisko mi občas vie otvoriť dvere všelikam.“

Zoran nie je na Balkáne ničím výnimočným. Je pre neho radosť cestovať cez hranice na dovolenku trebárs do Chorvátska. Colníci len uznanlivo kývajú hlavami: Zoran! Ty si náš!

Advokát Princ. Je príjemné, keď človek vie, že sa ho na súde zastane následník trónu.

Trnavský Gróf podniká v oblasti odpadového hospodárstva a Diamant má realitku. Pokrývač a tesár z Cífera je Zlatohlávek.

Vidlička na Kucharovičovom
Žemľa zo Žlkoviec je výtvarník. Spevák z Trnavy sa volá Červený. Menom Bystrík. Rovnako ako Stanko – zástupca primátora Butka.
V Dechticiach majú Bosého farára, v Malženiciach Krutého puškára a profesor na gymnáziu môže byť aj Sedlák. Člen správnej rady na Univerzite svätého Cyrila a Metoda je Chudoba.

Vidlička s manželkou majú reštauráciu a penzión v Špačinciach. „Obaja sme pôvodom technici. Tu u nás na dedine s naším priezviskom nikto problém nemá,“ hovorí pani Vidličková. „Sú tu na to zvyknutí. Tu je celý klan Vidličkovcov. Naše priezvisko sme zužitkovali pre podnikanie.

Nájdu sa aj ľudia, ktorí si myslia, že sme si toto meno dali v rámci gastronómie. Najmä hostia z Česka sa pýtali, prečo sa nevoláme trebárs Nožík. Keď som im to vysvetlila, okamžite pochopili. Mimochodom: Švagriná je Lopatková a jej sestra Vrabcová.“

Reštauráciu a penzión Vidlička, ktoré stoja na bývalom pozemku Kucharovičovcov, založili najmä pre to, že chceli zostať podnikať na dedine. „Fungujeme. Zamestnávame desať ľudí. musíme prekonať aj ťažké chvíle.“
Niekedy priezvisko nesadne. Napríklad Kuracina má hudobniny na Trojičnom námestí.

Lovecká družina
Trnavský hlas je tiež pekná kopa vychytaných priezvisk: Hlavatovič, Kvetanová, Rosinová, šporťák Král. Sám trnavský patriot Král pritom dodáva, že býva na ulici, na ktorej je niekoľko Královcov a niektorí sú dokonca aj s mäkkým ľ.

Ja pri predstavovaní sa a vysvetľovaní svojho priezviska často žartujem, že niekdajší fašistický vodca nemeckého národa o mne možno napísal knihu: Mein Kampf. Občas vtipne dodám, že je to lepšie, ako keby podľa mňa písal Dostojevskij Idiota.

Najväčšia šupa však je to, že máme v redakcii korektného korektora, známeho slovenského humoristu Škreka. Menom je Benjamín. Ten to vyhral úplne. Hovorí, že na začiatku jeho novinárskej kariéry sa ho ľudia často pýtali, prečo si vymyslel taký pseudonym? Nevymyslel. Je to jeho naozajstné meno.

Najmä v čase, keď pracoval v humoristickom časopise Roháč, plnom písaných a kreslených vtipov, takmer nikto neveril, že si sám seba zo strašne dlhej chvíle nevymyslel. „Naše priezvisko má korene v stredoveku. V loveckých družinách zemepánov, konkrétne na Oravskom zámku, mali psovodov, strelcov, nadháňačov a škrekov. Škrekovia išli po kopci, vykrikovali a durili zver. Aby im to lepšie išlo, dostali najprv dobre vypiť.“

Humorista Škreko. Od začiatku bol terčom posmeškov, čo bol dobrý základ na kariéru humoristu.

Beňo pochádza z piatich bratov. „V našej rodine boli vždy urevaní chlapi. Takže nás nevyberali len tak, ale máme to dané geneticky. Škrekovia bývali najväčší krčmoví krikľúni. Brat Igor keď rozpráva, počujú ho až na druhom konci dediny. Výdrž má tiež úctyhodnú.“

S prepáčením
Ak čakáte dráždivejšie priezviská, tak nečakajte napríklad Jebavých. Tí žijú v susednom Česku. V Bratislave nájdete pani Šukalovú, ktorá so svojím priezviskom takisto nemá takmer žiadne problémy a o zmene neuvažuje.
Inak je na tom novinárka z týždenníka Život Lucia Šuková.

Aby sa vyhla poznámkam a úškrnkom, upravila si priezvisko tak, že z neho vyhodila diakritiku a zrazu bola zo zmyselnej Šukovej len nezaujímavá Sukova. :-) Jej príbuzní žijú vo Vlčkovciach.

„Meno som si trochu upravila iba pre prácu. Od začiatku som vedela, že budem chcieť umelecké meno alebo pseudonym. Mala som dva dôvody. Keď raz niečo napíšem, čo sa niekomu nebude páčiť, tak Šuka v zozname nájde iba jedného, a môže nás otravovať. Druhý dôvod bol, že sa mi vždy veľmi páčilo, ako môjho otca v Rakúsku volali kolegovia Herr Suko.“

Lucia je presvedčená, že priezvisko si z celej rodiny vyžrala najviac. Ostatným nešlo do hlavy, prečo jej to prekáža. „Keď ešte spolužiaci nevedeli, čo to môže znamenať, hovorili mi šunka.

Keď som bola väčšia a počula som to slovo niekde v telke, zostávala som zhrozená. Smial sa mi úplne každý. Asi som to príliš prežívala. Preto som tieto svoje traumy vyriešila odstránením mäkčeňa a dĺžňa. Ale v občianskom preukaze ich mám.

Doba sa, našťastie, zmenila. Moji kamaráti sa mi priznali, že až po dlhšom čase im napadlo, že by som mohla mať nejaké čudné priezvisko. Dnes už mi to je jedno.

Novinárka Šuková. Brat sa na ňu hnevá, keď si nepíše mäkčeň a dĺžeň.

Celkom dobre sa na tom zabávam. Moje priezvisko býva zdrojom dlhých veselých debát. Kedysi som sa pri tom tešila na ten deň, keď sa vydám. Moja spolužiačka Hollá ma však presviedčala, že ja to mám ešte dobré. :-)“

Lucia nikdy nepátrala po pôvode jej priezviska, ale: „Keď môže byť Kováč, Hrnčiar, Kolár... Čo sme robili my? Predstav si, ako musím niekde diktovať moje meno. Alebo keď sa predstavím. Myslíš, že ma ten človek spočiatku vôbec vníma?“

Jedna kuriozitka: Istý banskobystrický psychiater sa volá Kunda. Z miery ho dokázal vyviesť iba pacient Pipíš. Kunda spočiatku neveril, že si z neho nerobí nejaký vtipkár dobrý deň.

A je tu Bu a Le
Register obyvateľov SR eviduje viac než stoosemdesiatšesťtisíc priezvisk. Z toho asi štyridsať tisíc sa v zozname vyskytuje len raz. Najdlhšie u nás zaznamenané priezvisko: Maher Zaghlol Hassanein Sharif Eldin.

Najdlhšie dlhší čas používané priezvisko: Aschengeschwandtnerová. Najkratšie dlhodobo používané priezviská: Áč, Ba... Ďalšie najkratšie priezviská aj k nám priniesli ázijskí prisťahovalci: Bu, De, Le, Li, Lo...
Svet sa mení a priezviská sa miešajú. Aj u nás sa rodia deti s exotickými menami, o ktoré sa môžu starať detské lekárky z Trnavy Pokojná alebo Lásková. :-) 

Foto: Autor