Trnavské rybníky
reklama

Útek pred chorobou: Jozef našiel útechu v abstraktnom umení

RELAX - Príbehy | 27.3.2012, 10.47, Vladimír Kampf

Bolo to ako blesk z čistého neba. Jozef Hubálek jedného dňa zrazu ťažšie rozprával a strácal silu, tŕpli mu ruky a zmáhala ho únava. Nepríjemný verdikt: skleróza multiplex.

Útek pred chorobou: Jozef našiel útechu v abstraktnom umení

Jozef Hubálek uprostred svojho ateliéru. FOTO: Autor

reklama

 

Aj keď sa narodil v niekdajšej smolenickej pôrodnici, celý život býva v Slovenskej Novej Vsi. Vyučil sa za maliara-natierača. Po škole robil predavača v trafike, skladníka, chvíľu maľoval, a potom sa dostal do lisovne automobilky.

 

„Vysnívané povolanie? Neviem. Choroba mi spôsobuje aj problémy s pamäťou, tak neviem, čím som chcel byť. Maľovať obrazy ma baví odmalička. Líčenie som ani veľa nerobil. Plátna ma chytili za srdce. Začal som v roku 2003. Na chvíľu ma zastavila choroba. Pokračujem od minulého roka.“


Tridsaťpäťročný invalidný dôchodca sa venuje svojej záľube, ktorá ho doslova drží na nohách a v realite. Aj napriek tomu, že jeho obrázky väčšinou nič jednoducho zrozumiteľné neobsahujú.

reklama


„Nikde nepracujem. S peniazmi je to ťažké. Plátno a farby nie sú zadarmo... Objednávam si ich cez internet. Snažím sa však posúvať po troškách. Predal som len niekoľko obrazov. Najhoršie je, že každý by chcel obraz ani nie za cenu plátna.“

 

Portrét kamarátky. FOTO: Autor

 

O chorobe

Skleróza multiplex, roztrúsená skleróza alebo medzi pacientmi ľudovo esemka či rózka je druhým najčastejším chronickým neurologickým ochorením. Postihuje najmä mladších ľudí. Ženy sú v porovnaní s mužmi postihnuté dva- až trikrát častejšie.


Roztrúsená skleróza je veľmi premenlivá a nepredvídateľná. Jej podstatou je poškodenie nervového systému spôsobené stratou ochrannej vrstvy nervových vlákien v mozgu. Telo ju z neznámej príčiny vníma ako niečo cudzie, čo vedie k vzniku zápalu pozdĺž nervových dráh.

 

Nervové vlákna zbavené izolačnej ochrany nie sú schopné plnohodnotne prenášať signály v rámci nervovej sústavy. To sa prejaví náhlym rozvojom neurologických príznakov.


Napriek všetkým problémom Jozef okrem maľovania miluje bicyklovanie. Dokonca si trúfa aj na dlhšie výlety a zájazdy pre cyklistov. Na svoju obľúbenú turistiku už však nemá dosť síl.

 

Aspoň pár hodín

Tvrdý atak roztrúsenej sklerózy zažil Jozef v roku 2008, keď pracoval v automobilke. „Zrazu som mal problémy. Ťažko sa mi rozprávalo, mal som stŕpnuté ruky a padali mi z nich veci. Okrem toho som bol mimoriadne unavený a začal som mať ťažkú chôdzu.

 

Niečo podobné sa mi stalo už dávnejšie. Tiež som mal problémy s rečou a aj so zrakom. Vtedy som ani k lekárovi nešiel. Za mesiac to prešlo, tak som bol spokojný. Fungoval som ďalej.“


Nepríjemné zistenie. Po vyšetreniach v nemocnici mu diagnostikovali sklerózu multiplex. „Spočiatku som si to ani veľmi neuvedomoval. Až časom ma to berie. Ani žiadnu prácu si nemôžem nájsť. Aspoň na pár hodín, ktoré by som zvládal. Unavím sa skôr ako zdravý človek. Osem hodín v kuse by som isto neustál. Keď sa unavím, chodím ako opitý. Nohy a ruky mi tŕpnu stále. Našťastie s rečou je to lepšie,“ hovorí.


Po tomto ataku nečakal, či sa mu náhodou uľaví, a šiel vzápätí k lekárovi. Nechali si ho dva týždne v nemocnici. „Táto choroba sa nedá liečiť. Dá sa len spomaliť. Lieky ma udržiavajú v stave, že sa mi to nezhoršuje už tri roky.“

 

Postavy v eufórii. MAĽBA: Jozef Hubálek


Hovorí sa, že na zastavenie roztrúsenej sklerózy je dobrá aj marihuana. „Tú som zatiaľ neskúšal,“ smeje sa. „Na svete sú vraj aj nové, účinnejšie tabletky. Ich cena je vysoká a poisťovňa ich zatiaľ neprepláca. Dvojtýždňová dávka stojí dvesto eur. To sa z dôchodku nedá zvládnuť.“

 

Doteraz sa nechválil

Jozef býva v dome s mamou. Nikdy by si nepomyslel, že ho zmôže takáto potvora. Snaží sa vykľučkovať z pocitu márnosti cez vlastné obrazy. Oslovil agentúru v Piešťanoch, urobil si webovú stránku a ponúka abstraktné obrázky.

 

Hovorí, že nič jednoducho zrozumiteľné zatiaľ neskúšal. Raz kreslil kamarátku podľa fotografie. „Maľovať ma baví. Predstavu o tom, ako bude obraz vyzerať, mám od začiatku. Niečo však doňho aj vložím počas práce. Námety sa mi rodia v hlave.“


Za rok namaľuje približne tri obrazy. Doma ich už má pätnásť. Dva menšie predal už dávnejšie, ďalšie štyri si kúpila kamarátka jednej známej. Zo desať ich rozdal. „Že maľujem, vie o mne málokto. Doteraz som sa tým nechválil. Musím však niečo robiť, aby sa ľudia o mne dozvedeli. Keby niekto chcel niečo na mieru, rád mu vyhoviem.“


Jeho obrazy nemajú názov a často ani autor nemá tušenie, čo vlastne zobrazujú. A možno to aj vie, len nechce povedať. Niektoré vraj nemajú ani žiadny zmysel. Sú však pekné a výtvarné. Na vysvetlenie si požičiavam z autorovej stránky poučku, čo je abstraktné umenie: Nefiguratívne umenie, ktoré nezobrazuje žiadny predmet, človeka, krajinu, vyjadruje sa len zostavou farebných škvŕn, plôch, čiar, geometrických prvkov a podobne.


Na všetkých maľbách sa odráža Jozefov momentálny stav. Aj on to tak cíti. Tmavšie diela robil v ťažšom stave. „Keď som ešte nepociťoval chorobu, nútili ma maľovať depresie. Som taký a mám k nim sklon,“ vysvetľuje.

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama