Mánia kopírovania detí! Vinylové bábiky majú vlastný rodný list

RELAX - Reportáže | 27.3.2012, 14.00, Vladimír Kampf

Vyzerajú ako naozajstné malé deti. Keď ich majiteľky navlečú do kojeneckých šatočiek, je ilúzia dokonalá. Človek, ktorý ich vidí po prvý raz v živote, podvedome stíši hlas a začne sa správať, akoby bol pri naozajstnom bábätku.

Má všetko to, čo hociktoré iné bábätko. FOTO: Autor

Vo výrobe týchto bábik sú vo svete dokonca aj súťaže o čo najreálnejší model. Hovorí sa im rebornované (znovuzrodené) bábiky. Hračka ako živá.
Jednu dostala od svojej babičky Vincencie Bolješikovej jej vnučka Michaelka z Piešťan.

Pani Vincencia je blázon do bábik. „Asi to mám po mame. Ona vždy túžila po bábike a nikdy žiadnu poriadnu nedostala. Mala len jednu takú dolámanú bez nôh, pre ktorú šila šatočky. Moja mama s láskou obliekala jednu roztrepanú bábiku. Ja som ich mala dosť. Je to vo mne. Milujem ich.“ Preto víta každú príležitosť, keď sa môže pridať k vnučke a pohrať sa tiež.

Pani Vincencia s malým Filipkom, ktorého dostala jej vnučka Michaelka. FOTO: Autor

Bábika sa volá Filipko, pracovný názov však mala Shyann. Dostala ju pod stromček, takže narodeniny má rovno na Štedrý deň. S tým majú u Bolješikovcov skúsenosti. Aj manžel pani Vincencie sa narodil na Vianoce. Vždy musel mať presne rozdelené, ktoré darčeky má pod stromček a ktoré k narodeninám. Ani Filipko nebude ochudobnený... :-)

Filipko má mäkké telíčko a nosí plienočku. „Ja som ju dala odľahčiť. Predsa len je určená pre malé dievčatko. Kdesi mám aj rodný list. V ňom majú bábiky uvedené všetko, aké sú veľké, koľko vážia.“

Petra Pevná s mamou vyrábajú unikátne hračky už dva roky. FOTO: Album Petry Pevnej

Zaslúžia si opravu

Pani Bolješiková má doma aj dve staršie bábiky. „Jedna z nich by si už zaslúžila opravu. Bola to jedna z prvých chodiacich bábik. Odlupuje sa z nej glazúra. Druhú mám z Ameriky a asi je staršia ako ja. Možno bývala tiež chodiaca. Je vyrobená z tvrdej umelej hmoty. Mávala aj porcelánové zúbky a jazýček.“

Pani Vincencia veľa cestovala po svete a všade obdivovala bábiky, ktoré vyzerajú ako malé deti. Rada chodí po hračkárstvach. „V jednom newyorskom hračkárstve majú celé oddelenie bábik, ktoré sú ako novorodenci. Predavačky sú tam oblečené ako sestričky. To som obdivovala.“

Nikdy sa nezamýšľala nad tým, že by bábiky zbierala cielene. „Moja dcéra však má celkom slušnú zbierku porcelánových bábik. Rozmýšľam, že keď bude opäť v Trenčíne kurz na výrobu rebornovaných bábik, prihlásim sa a jednu si pre seba urobím,“ hovorí profesionálna prekladateľka z nemčiny.

Potom sa Vincencia Bolješiková zamyslela: „My sme sa viac hrávali s bábikami, ako dnešné deti. Zdá sa mi, že sme vďaka nim mali aj detstvo dlhšie. Asi sa už nestíhajú hrať po škole, krúžkoch a počítači.“

To zvládneme

Na Slovensku je výrobcov rebornovaných bábik približne ako prstov na jednej ruke. Najbližšie som našiel Petru Pevnú v Trenčíne. Bábiky vyrába už viac než dva roky.

Oči. Akoby pozeral naozaj. FOTO: Autor

Začalo sa to tak, že jej mama ukázala jednu takú bábiku na internete a chcela si ju objednať z Česka. „Objednali sme si ju, ale keď som videla, čo je to zač, povedala som si, že takú zvládneme aj my.“ Tak sa z Petry stala výrobkyňa. Mohla za to mamina, ktorá zatúžila po bábike.

Petra je už osem rokov maskérka, takže s maľovaním nemala problém. „Mamina je zasa šikovná v ručných prácach. Ona robí vlásky a ja ich maľujem a kompletizujem.“

Sú vyrobené z vinylu. A vinyl je podľa wikipédie organická zlúčenina, radikál teoreticky odvodený od etylénu odňatím atómu vodíka. Telíčka majú látkové. Napadlo mi, že sú to vlastne akési modernejšie pokračovateľky niekdajších lacných handrových bábik. Petra Pevná nesúhlasila: „V minulosti boli bábiky aj z porcelánu či keramiky,“ vysvetlila mi.

Presne prepracované detaily pôsobia veľmi reálne. FOTO: Autor

Hand made

„Ježišikriste, to naozaj vyzerajú ako živé? Veď to je úchylné,“ zhrozila sa moja kolegyňa Katarína. Nejako sa jej nezdalo, že kus umelej hmoty vyzerá úplne realisticky. Petra Pevná sa s takouto reakciou ešte nestretla. „Ja mám doma aj umelé kvety, ktoré vyzerajú ako živé, a vôbec mi to nepripadá ako úchylné. Ak si niekto toto myslí, tak sa k tomu nebudem vyjadrovať.“

O rebornované bábiky je záujem. „Vyrobili sme ich už približne šesťdesiat. Dnes ich odo mňa väčšinou kupujú zberateľky. Spočiatku mali záujem najmä ženy, ktoré ich kupovali pre svoje deti na hranie. Možno v nejakej rodine zbiera manžel vláčiky a manželka práve takéto bábiky. Ľudia majú všeličo. Trebárs aj plyšových macíkov.“

Je to len bábika poskladaná z jednotlivých častí. FOTO: album Petry Pevnej

Vlasy sa vpichávajú ručne jeden po druhom. Trvá to približne štyridsať hodín čistej práce. Maľovanie zaberie rovnaký čas. „Hlavičky, ručičky a nožičky nakupujeme. Odlievajú ich iné umelkyne. My ich len skladáme a dotvárame. Kupujeme čosi ako stavebnice. Niekto vymodeluje bábiky, odleje niekoľko stoviek kusov a pošle ich do sveta,“ vysvetľuje.

Do modelu treba aj vložiť oči a vyrobiť mihalnice. „Farby, ktoré používam, sú vypaľovacie. Po každej tenkej vrstve ich vypaľujem, čím sa stáva farba stabilná a umývateľná. Samozrejme, nesmú sa čistiť žiadnym silným chemickým prípravkom.“

Petra tvrdí, že keby mala žiť len z výroby takýchto krásnych bábik, viac by jej vyniesla práca za pokladňou v hypermarkete. „To musí človeka baviť. Vpred ma ženie, že chcem vždy skúsiť novú a novú bábiku. Zberatelia si hovoria: Nová bábika, ja takú chcem. Ja zasa hovorím: Nová bábika, takú chcem urobiť.“

Víkendová záležitosť

Rebornistky majú vlastný rukopis. Aj keby robili z rovnakej stavebnice, výsledok nebude ten istý. Už pri miešaní farby nastávajú prvé odchýlky. Bábiky je možné maľovať len za denného svetla. Aby jej výrobca videl reálne farby. Aby mala maketa farbu kože. Pre Petru to je víkendová záležitosť.

Výroba jednej bábiky trvá štyridsať hodín. Ďalších štyridsať hodín zaberie napichávanie vláskov. FOTO: album Petry Pevnej

Okrem tejto záľuby má ešte zopár koníčkov, má napríklad tanečnú školu pre deti a je hlavne mamou na plný úväzok. Jej synček má päť rokov. Bábiku jeho veľkosti ešte nerobila. „Nemám na to takú veľkú pec,“ povedala žartom.
Stačí zmanipulovať zopár faktov a hneď je jasné, že Petra Pevná je Ježibaba, ktorá strká časti malých detí do pece. :-)

Bábiky nie sú napodobeniny detí a nie sú ani náhradou dieťaťa pre bezdetné ženy. Takéto fámy Petra nerada počúva. So svojimi zákazníčkami je v kontakte a konzultuje s nimi každý detail. „Keby som chcela auto, tak si predsa nekúpim angličák,“ snaží sa vysvetliť. Stalo sa jej však, že zákazníčky chceli, aby bábiky vyzerali ako ich vlastné deti. Aby mali na nich akési 3D pamiatky. Hovorí sa tomu portrétové bábiky.