Tisíc a jedna noc: Niekoľko žalúdkov cestujúcich bolo naruby
RELAX - Úplne inde | 28.3.2012, 20.27, Vladimír Kampf
To bola jazda. Cesta do Orientu po kľukatých cestách spočiatku nemala konca.
V Diyarbakire je druhý najdlhší múr na svete po Veľkom Čínskom múre. Hradby majú päť a pol kilometra. Je to údajne najlepšie zachovaný múr na svete.
reklama
Šeherezáda nie je len seriálová krásavica, ale aj bývalá manželka panovníka Šahriára, ktorá si predlžovala život rozprávaním príbehov. Vraj... Bolo zrejmé, že keby nezvolila taktiku nedopovedania jednej pútavej story a odloženie jej konca na druhý večer s tým, že okamžite začala ďalšiu, ktorú samozrejme tiež v ten večer nedokončila, nedožila by sa ďalšieho večera.
Šahriár by ju dal popraviť už prvú posvadobnú noc. Tak to dovtedy robieval so všetkými svojimi manželkami. Lenže Šehrezáda rozprávala pútavo a on bol strašne zvedavý.
Cesta z Alanye do Diyarbakiru. Autobusom trvá takmer večnosť.
reklama
Alanya: Prímorské letovisko na brehu Egejského mora severne od ostrova Cyprus v ktorom dominujú nemecky hovoriaci turisti.
Diyarbakir: Mesto na juhovýchode Turecka považované za kurdskú metropolu. V minulosti tu mali sídlo rôzne kurdské odbojové organizácie.
Odmietnuť čaj je nemožné. Človek sa po niekoľkých pozvaniach cíti z neho ako naspídovaný.
Kurdi: Iránsky kmeň z Blízkeho východu, ktorý dnes žije na území dnešného Turecka, Sýrie, Iraku a Iránu. Ani jeden z týchto štátov však nesúhlasí s vyčlenením kurdského územia, takzvaného Kurdistanu. Napriek tomu, že žijú v odľahlých oblastiach, nikde ich nemajú radi. V ich prapôvode z čias prvých civilizácií tiež nie je celkom jasno. V Turecku ich žije cez desať miliónov a sú najpočetnejšou menšinou v krajine.
Autobusová doprava v Turecku funguje skvele. Dá sa ňou dostať pravdepodobne všade. Najmä na diaľkových linkách sú nasadené moderné pohodlné vozidlá vybavené monitormi pre každého pasažiera. Pozerať film alebo televíziu počas jazdy je bežný komfort. Takisto možnosť wifi pripojenia na internet poteší najmä pri dlhších jazdách.
Cesta z Alanye do Diyarbakiru trvala pätnásť hodín. Vyštverať sa ostrými serpentínami od mora cez kopce na náhornú plošinu znamenalo pre niektorých spolucestujúcich nepríjemné vyprázdňovanie žalúdka. Našťastie stevard bol rýchly a každému včas pribehol s vreckom na zvratky.
Žiaľ, bolo to len obyčajné mikroténové vrecko na smeti. Keby to bol nejaký špeciálny potlačený vracák, určite by som nejaký zobral do zbierky Jana Blažeja. Samozrejme, prázdny. Jano zbiera vracáky a má ich už riadnu kopu.
Jano Blažej je slovenský novinár a cestovateľ, blázon do letectva a vecí s ním spojenými.
Za volantom sa nám striedali traja šoféri. Občas sme zastavili na odpočívadle s toaletami a rýchlym tureckým občerstvením alebo na autobusových staniciach a zastávkach. Na každom odpočívadle nám zriadenec opláchol a vydrhol autobus zvona a znova. Je to tu bežné, takže spoje chodia mimoriadne vyglancované.
V Diyarbakire kopa činžiakov a rozrastajúce sa mesto. Centrum veľmi príjemné, historické. Ľudkovia sú tu fakt úžasní a bezprostrední.
Predavač drevného uhlia. Zo všetkých remeselníkov tu vyžaruje orientálna pohoda.