NÁZORY: Keď prácu sťažujú arogantní funkcionári

ŠPORT - Ostatné športy | 29.3.2012, 21.09, Tatiana Čuperková

Teším sa z toho, že sa práca športového novinára presúva postupne zo športových hál pod holé nebo. Prichádza atletika, streetball aj futbal má pri príjemnom slnku úplne iný náboj. Akurát, že ho občas dokáže znechutiť niečo iné ako samotný priebeh hry či nezmyselné verdikty rozhodcov.

ilustračné foto: www.shutterstock.com
 

reklama

Úlohou regionálnych médií je priniesť čo najviac informácií o športoch a futbalových kluboch aj z tých najnižších súťaží. Často je to jediné médium, ktoré o nich píše. Preto ma neprestáva prekvapovať arogancia a prístup niektorých funkcionárov.

Nie som investigatívna novinárka, nesnažím sa za každú cenu vyhrabať na klub špinu alebo ju dobre na niekoho nakydať bez ohľadu na dôsledky. Vážim si prácu aj v tom najposlednejšom tíme. Viem, že je mnohokrát robená na báze dobrovoľnosti, na úkor času, rodiny a bez finančnej odmeny.

Preto je pre mňa nepochopiteľné, ako môže niekto, kto je vo vedúcej pozícii v klube, komunikovať s cudzím človekom ako s nižším tvorom. Tvrdí, že nie je kompetentný podávať informácie, ktoré sú už aj tak dávno na verejnosti a po niekoľkosekundovom telefonáte s takýmto človekom máte chuť skončiť s novinárčinou.

reklama

Je mi zle z toho, ako sa do vedenia klubov dostávajú ľudia, ktorí sú takí nepríjemní, že si komunikáciu s nimi zoči-voči nechcem ani predstaviť a pokiaľ je to možné, tak sa jej vyhnem. Nech žijú tí športovci a funkcionári, ktorí nezabúdajú, že aj oni sú len ľudia a že skutočná novinárska práca je informovať, nie dehonestovať.

Potom nech sa niektoré kluby nečudujú, prečo o nich píšeme menej. Sami si za tento hendikep môžete.