Vinári sú pahltní, najviac škodia vtáci a úradníci
AKTUALITY - Trnava | 2.4.2012, 20.10, Darina Kvetanová
TRNAVA – Vinár Karol Braniš z Dolných Orešian získal na výstave Víno Tirnavia 2012 dve ocenenia. V rozhovore prezradil, čo najviac pomáha a škodí jeho viniciam.
Karol Braniš si vínko na výstave vychutnával so šlachtiteľkou Dorotou Pospíšilovou, ktorú organizátori ocenili za úspech pri šľachtení nových odrôd pre štátny odrodový pokus. A tie sú vysadené práve v Branišovom vinohrade. Foto: Darina Kvetanová
So svojou Rimavou ročník 2009 získal tento vinár titul šampióna v kategórii tichých červených polosuchých vín a za najlepšie hodnotený Modrý Portugal si odniesol Cenu predsedu Trnavského samosprávneho kraja Tibora Mikuša.
Dvadsaťštyri gramov
Práve Portugal je tradičná odroda orešianskeho rajónu. „V štyridsiatych rokoch sa tu pestoval na osemdesiatich percentách vinohradov, ďalšie odrody boli Rizling vlašský a Veltlín zelený,“ objasnil Karol Braniš. „Od štyridsiatich rokov sa odrodová skladba zmenila, Portugal si však chceme zachovať. Ja ho pestujem na troch hektároch pôdy.“ Vinohrady má Karol Braniš na svahoch Malých Karpát, kde je hrozno celý deň otočené k slnku. Jeho lúče mu dodávajú dôležitú cukornatosť. „V mojom víťaznom Portugale bolo neuveriteľných 24 gramov cukru. To je veľmi výnimočné. V iných špičkových rokoch som mal totiž maximálne 21 gramov,“ pochvaľuje si.
Čítajte aj
Historicky najlepší ročník! Vypestovali samé skvosty
Aké víno sa hodí na veľkonočný stôl
Škodca úradník
Vínku teda najviac prospieva slnko a dážď. A čo mu najviac škodí? „Predstavte si, že sa viniču venujete celý rok a nakoniec pred zberom priletí mračno škorcov. Za päť minút môžu zničiť celú úrodu. Chránime sa proti nim sieťami, čo je dosť namáhavé a nákladné, tiež plašením a postrekmi,“ menuje Karol Braniš. No potom sú ďalší škodcovia, na ktorých nič z menovaného nezaberie. „Úradníci a ich byrokracia,“ vtipkuje vinár.
Nenažraní vinári
Tajomstvo úspechu? Myslí si, že v každej vinárskej oblasti by mali majstri pestovať tradičné odrody. Dnes je však trend celkom iný. Vinár chce mať v ponuke čo najviac druhov z mnohých oblastí. „Napríklad v rámci Malokarpatskej vínnej cesty dnes bežne ponúkajú víno z hrozna, ktoré vypestovali vo Veľkom Krtíši či Strekove. Pritom pre Modru je typická pesecká Leánka, pre Limbach Silvánske zelené, pre Raču Frankovka. Dostávajú sa nám sem však cudzie odrody, čo je scestné a pomýlené,“ nesúhlasí s trendom. Ďalším negatívom je i skutočnosť, že niektorí dnešní vinári chcú mať v ponuke aj dvadsať odrôd vína. „Pritom stačí šesť, no kvalitných a svojich. Lebo ak niekto dopestuje a dorobí dvadsať druhov, stratia na kvalite. Na také množstvo nemôže mať ani čas, ani silu,“ konštatuje Karol Braniš.