Manželky diplomatov učila v Rusku tancovať

RELAX - Reportáže | 7.2.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Ako cestovať po svete a mať s tým minimálne výdavky? Trnavčanka Kristína Balúnová (23) má recept. Vďaka stážam, medzinárodným kempom, letným školám a konferenciám precestovala takmer celú Európu a dostala sa aj ďalej – na Island či do Kanady.

Na Islande sa stretla aj s prezidentom Ólafurom Ragnarom. Foto: album Kristíny Balúnovej

„Možností je všade dostatok. Len ich treba nájsť a nebáť sa,“ tvrdí sympatická študentka. Najviac sa jej páčilo v Rusku. Spomienky naň má ešte čerstvé. „Strávila som tu celý november na stáži na slovenskom veľvyslanectve v Moskve. Pôvodne som chcela ísť na Kubu, tá však neponúkala ubytovanie zdarma. Vybrala som si teda Moskvu a bolo to výborné rozhodnutie,“ neskrýva nostalgiu. Privítala ju tam početná slovenská komunita, pretože naša ambasáda v Rusku je jedna z najväčších. „Slovenská bola reštaurácia aj hotel, preto som si ruštinu mimoriadne neprecvičila. Celý pobyt tam bol veľmi dynamický. Pracovala som na veľvyslanectve ako stážistka na politickom oddelení. Stretla som tam aj slovenských študentov a spolu s jedným dievčaťom sme brázdili ulice Moskvy. Keďže večery boli dlhé, rozbehla som tu kurz zumby pre deti a manželky diplomatov,“ usmieva sa Kristína, ktorá predcvičuje zumbu aj doma v Trnave.

Zástupkyňa Slovenska
Po týždni v Moskve bola presvedčená o tom, že Rusi sú chladný národ. „Boli veľmi rezervovaní, vôbec sa neusmievali. Natrafiť na milú predavačku v obchode nehrozilo. No po čase som zistila, že to je ich spôsob komunikácie. Tí, ktorých som spoznala bližšie, boli veľmi milí,“ tvrdí.
„Moskva je jedno z najdrahších miest na svete. Napríklad len vstup na vychytenú diskotéku stojí 50 eur, a ani tak nemáte zaručené, že sa tam dostanete. Ľudí vyberajú podľa výzoru. A v pití alkoholu sú Rusi naozaj veľmi silní súperi.“
V Kanade sa Kristína zúčastnila na mesačnom študijnom pobyte pod názvom Thinking Canada organizovanom Európskou komisiou. Jeho cieľom bolo skúmať vzťahy Európskej únie a Kanady. „Bola som zástupkyňou Slovenska v európskej delegácii študentov. Počas pobytu sme navštívili najväčšie kanadské mestá, kde sme sa stretli s predstaviteľmi vládnych, provinčných či miestnych orgánov. Kanaďania k nám boli veľmi milí a priateľskí.“

Americkí Islanďania
Najexotickejšou krajinou, ktorú mladá Trnavčanka navštívila, bol určite Island. „Bola som tam v júni na letnej škole. Témou bolo postavenie malých štátov v európskej integrácii. Dostala som sa tam vďaka konkurzu na univerzite, no podarilo sa mi to až na druhýkrát. V júni mali na Islande asi 15 stupňov. A keďže boli polárne dni, slnko nikdy nezapadalo. Okolo Reykjavíku boli samé sopečné a lávové polia, vyzeralo to tam ako na Mesiaci,“ opisuje. Islanďania vraj nejedia len ryby, ako by sme si možno mysleli. Všetci holdujú fast-foodu, čo má na svedomí ich naviazanosť na Ameriku. „Povahovo sú chladní, príliš neprejavujú emócie. Zažila som tam trochu bizarný koncert v daždi. Celý deň pršalo, no domácim to neprekážalo. Sedeli na lúke v blate a vode, bez dáždnikov a s úsmevom počúvali hudbu.“
Kristínine cestovateľské plány siahajú ešte ďalej. „Chcem ísť v lete do Južnej Ameriky, ale ešte som nevymyslela, ako sa ta dostanem,“ smeje sa. „A láka ma aj Čína. S priateľom sa ju chystáme precestovať, lebo tam máme veľa známych. Preto som sa začala učiť po čínsky.“

Multitalent
Dovtedy sa Kristína musí sústrediť na školu. Na jar ju čaká dvoje štátnic: jedny z hospodárskej diplomacie a druhé z manažmentu predaja vo francúzštine, obe na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Odreagovať sa vie pri zumbe a spoločenských tancoch, ktoré donedávna robila profesionálne. „Tancovala som osem rokov. Keďže obaja rodičia majú tanečné školy, vždy mi to bolo blízke. No začala som dosť neskoro, až v štrnástich, dovtedy som hrala na klavíri. No jej najväčšou láskou je cestovanie a cudzie jazyky. Plynule zatiaľ hovorí po anglicky, nemecky, francúzsky, španielsky a rusky. „Moja babka si myslí, že veľa cestujem a stále mi za to nadáva, ale nie je to tak. Na svojich cestách som stretla študentov, ktorí boli už takmer všade na svete. Pripadala som si tam ako domased, a to človeka vyburcuje,“ hovorí s úsmevom. „Chyba je v tom, že my Slováci sme pasívni, trochu nedôverčiví a niekedy príliš leniví zaoberať sa byrokraciou, bez ktorej to nejde. No netreba to vzdávať, možností je všade okolo veľmi veľa, a nielen pre študentov,“ radí Kristína. „Internet poskytuje nekonečné možnosti. Existuje veľký počet organizácií, ktoré ponúkajú rôzne pobyty v zahraničí. Aj univerzity majú veľa zaujímavých programov. Treba ich len hľadať, nájsť, prihlásiť sa a ísť na interview. Nie je to jednoduché. Ale ako moja babka vraví: Nič nie je zadarmo!“