Retro: Recept pre novú ministerku zdravotníctva

RELAX - Retro | 6.4.2012, 09.51, Benjamín Škreko

Spomínate si, ako pred dvadsiatimi rokmi padali davy na zadok? A to nielen od údivu, ale aj na pokyn rozličných šamanov v športových halách, ktorí ich uviedli do extázy.

Stotreťou premiérou Trnavského divadla bola hra Ocino, my na to máme od Vlastimila Venclíka. V hlavnej úlohe exceloval Peter Šimun (v bielom).

V retrospektívnom pohľade na Nový Trnavský hlas extra č. 13 – 14 na dni 4. – 10. apríla 1992 nás najviac zaujal práve tento fenomén, ktorému sa kolegovia venovali v obsiahlom rozhovore s liečiteľom Jánom Pravdom.

Na margo kritikov, ktorí spochybňovali jeho schopnosti, liečiteľ poznamenáva: „Ja spolupracujem s rozumnými lekármi, ktorí moju prácu uznávajú a vidia jej výsledky. Ale nenávisť a závisť už prekračuje hranice... Pravdaže, spolupracujem i s lekármi v zahraničí.

Napríklad bol na moju prácu zvedavý jeden taliansky lekár. Veľmi rozumne sme si spolu pohovorili. A hoci ma videl po prvýkrát, uznal moje schopnosti i fakt, že sa nedajú naučiť, ani tak ľahko pochopiť.“

Najprv sa nič nedialo
Na otázku vo forme konštatovania, že liečitelia pomáhajú ľuďom, Ján Pravda odpovedal: „Veľakrát som vrátil človeku stratenú imunitu. Jeden taký prípad je i tu v Trnave. Ten človek sa mi prišiel poďakovať. Vedia to tí, čo tam so mnou boli. Ležal, nevnímal, on vlastne ani nevedel, že som s ním komunikoval.

V ďalšom prípade išlo o pacienta, ktorý bol resistuovaný (predpokladáme, že liečiteľ myslel resuscitovaný – pozn. red.), ležal pod prístrojmi. Dovoľujem si tvrdiť, že pokiaľ som tam nebol, nič sa nedialo. Až potom, keď som tam prišiel, začalo sa čosi diať...“

V ďalšej fáze interview autorka pritvrdila. „Pán Pravda, vy ste nechceli nikdy študovať medicínu?“ Odpoveď je odzbrojujúco nelogická: „Tak vám skôr poviem, že nemal som nikdy čas študovať... Viete, moja forma liečby je úplne iná, ako forma medicíny.

Má s ňou síce dosť spoločného, ale je to niečo tajomné, neprebádané, nepreskúmané. Keby som mal vzdelanie na úrovni lekárov, ktorí mi neveria, nemal by som tieto možnosti. Keď niekto pracuje novou formou, novým systémom, tak budí závisť a nenávisť len preto, že má schopnosti, ktoré iní nemajú.“

Veď keď zmaturuje...
Do rozhovoru vstúpil Pravdov manažér Miroslav Grznár. „Ja by som sa ešte vrátil k tomu vzdelaniu, o ktorom sme hovorili. My sme spolu o tom už niekoľkokrát vážne rozprávali a je zrejmé, že stredné zdravotné vzdelanie si dokončí.

Ale nie je možné, aby pri tomto objeme práce doma i v zahraničí prichádzalo do úvahy šesťročné štúdium. Ja si však osobne myslím jednu vec. Človek, ktorý je štyri roky v neustálom styku s ľuďmi, robí masáže, bioterapiu, psychoterapiu, seansy (ktorými prešlo viac ako 400 000 ľudí), tak musel získať úžasnú prax...

Slovenská národná liga vo volejbale žien chystá záverečné zvonenie. Kolektív Spartaka Trnava privíta v telocvični SOUE družstvo Jednoty Kežmarok. Snímka Blažeja Vitteka z redakčného archívu zachytáva dramatický okamih pri vlaňajšom súboji Trnava – Kežmarok.

Ja si vlastne ani neviem predstaviť, aký odbor štúdia, zodpovedajúci tomu, čo robí, by si vybral. Či psychiatriu na medicíne, alebo psychológiu na filozofickej fakulte.“

Čo dodať. Azda len to, že nová ministerka by si tiež mohla zalistovať v starých novinách a zvážiť, či by nebolo lepšie zaplatiť pár psychotronikov, ako ustavične strkať peniaze do ťažkopádnych nemocničných kolosov, plných závistlivých a nenávistných absolventov šesťročných vysokých škôl.

Hluchá Veľká noc
Podľa obsahu NTHE č. 13 – 14 z roku 1992 sa pre Veľkou nocou toho v regióne veľa nedialo. Svedčia o tom aj články o drevených domoch, aké sú populárne v Amerike a čoraz väčšmi aj v západnej Európe.

„Zväz nemeckých stolárov sa spojil s americkou preglejkárskou asociáciou a po trojročnej spolupráci sa mohli drevostavby s rámcovou konštrukciou rýchlo rozšíriť. Ako základná surovina na rámovú konštrukciu prichádzajú do úvahy hobľované hranoly zo smreka, jedle alebo borovice.

Prierez majú 6x 12 cm. Po narezaní dreva sa panely zhotovujú priamo v stolárskej prevádzke. Hotové panely sa premiestňujú žeriavom. Už po dvoch – troch dňoch... montážnych prác je hrubá stavba domu hotová, potom sa oplášťuje preglejkou a medzi plášte sa umiestni tepelná izolácia...“

Popis technologického postupu pokračuje. Čitatelia si podľa neho mohli bez problémov vyrobiť drevený domček aj sami. A boli by hlúpi, keby tak neurobili, lebo ako hovorí záverečná moralitka: „Neviem posúdiť, v Amerike som nebola, ale že sa v takýchto domoch býva príjemnejšie ako v našich králikárňach, tomu verím.“

Regionálne hady
Pod názvom Odmietajú sa plaziť sa zasa skrýva materiál o lietajúcich hadoch z tropickej Ázie. „Nemajú však krídla. Počas letu vzduchom ich telo stuhne, napriami sa, na brušnej strane sa akoby prepadne, takže pod ním vzniká vztlak. Hady patriace do rodu Chrysopelea sa pred vymrštením do vzduchu niekoľkokrát ovinú okolo konára stromu, a potom skočia.

Keď sú vo vzduchu, vtiahnu brucho, a tým rozšíria plochu tela. Vpadnutá brušná strana tela stláča pod sebou vzduch podobne ako padák a umožňuje tak kĺzavý let...“

Z Ameriky a Ázie sa redakcia na ďalšej strane predsa len viac priblížila k Trnave a pod názvom Všade dobre, doma najlepšie uverejňuje rozsiahlu glosu z návštevy divadelného predstavenia v Bratislave. Text sa však zameriava na kritiku kaviarničky, kde si pisateľka s kamarátkou krátili čas pred predstavením v Slovenskom národnom divadle.

Dozvedáme sa, ako tam bolo nafajčené, smrdel prepálený olej, zákusok sa pod vidličkou drobil, barmanka sa bavila s opilcom a tonik bol niekoľkonásobne drahší ako v Trnave... Tak predsa len to bolo o regióne, aj keď v pravom zmysle okolo hlavy.

Športová bodka
Na záver športový prehľad. Svetový šampionát v ČSFR klope na dvere. Trnavu navštívil podpredseda ČSOV Pavol Glesk. Sardínia tlieskala karatistom. V bazéne medzinárodne. Výročné skladanie účtov viedol Vladimír Klepáč. Vašo Patejdl, šport a krásne manekýnky. Čo je (a bude) PK Body klub?