Pes v úlohe terapeuta. S priateľom po boku sa kráča lepšie

RELAX - Príbehy | 7.4.2012, 19.34, prispievatelia

Ľuďom s hendikepom dáva šancu uvoľniť sa bez strachu, že ich budú pokladať za bláznov. So psíkom sa môžu podeliť o pocity, ktoré mnohí z nášho druhu odmietajú – o nehu, bezprostrednú radosť a lásku.

Šimonko a Sabínka sa polohujú.

Keďže liečba pomocou psov u nás príliš rozšírená nie je, o canisterapii som doposiaľ len počul. Preto som sa potešil, keď ma oslovila Zdenka Mauricová z občianskeho združenia Rodinný pes. Momentálne je asi jediná, ktorá sa v Trnave canisterapii venuje.

Cesta k porozumeniu
Túto skupinovú terapiu poskytujú svojim klientom v centre špeciálno-pedagogického poradenstva. Keď som prišiel do miestnosti, v ktorej mala hodina prebiehať, na chlpatého fyzioterapeuta už netrpezlivo čakalo päť detí s rôznym hendikepom.

Len čo do telocvične vošla Zdenka so svojou sučkou, borderkóliou Brí, všetci pacienti razom ožili. Nikolka prišla s mamou na terapiu prvýkrát. „Ona sa psíkov bojí. My sme sa dnes prišli iba pozrieť,“ vysvetľuje Nikolkina mamina, keď dievčatko vystrašene cúva pred chlpatým terapeutom. „Nebojte sa, oni dve si k sebe časom určite nájdu cestu,“ upokojuje ju Zdenka.

Nevyliečia, ale pomôžu
„Do tohto centra sa vždy veľmi teším. Je prosto úžasné sledovať pokroky detí, ktoré chodia na terapiu pravidelne,“ hovorí Zdenka na začiatku hodiny. „Aké pokroky?“ čudujem sa. Canisterapiu totiž poznám len ako polohovanie so psami. Zdenka spolu s fyzioterapeutkou Luciou ma hneď vyvedú z omylu.

„Aby bola terapia účinná, musí všetkých zúčastnených baviť a musia z nej mať radosť,“ vysvetľuje Zdenka. To, čo vyzerá ako jednoduchá hra so psom, je v skutočnosti pre malých pacientov namáhavé cvičenie.

Keďže postihnutia detí sú rôzne, každé z nich sa pomocou terapie zdokonaľuje v niečom inom. Päťročný Šimonko sa spolu s Brí učí kráčať po schodoch. Zo všetkého najradšej ju však kŕmi piškótami.

Hoci si to neuvedomuje, aj táto jeho obľúbená činnosť je vlastne cvikom. „Keď chcel dať Brí piškótku, najskôr sa musel naučiť vystrieť prsty a pevne si ju chytiť do dlane. Keď to od neho chcem pri bežnom cvičení, tak mrnčí a veľmi sa mu do toho nechce, ale teraz to robí skoro sám a ešte sa pri tom škerí od ucha po ucho. Však, Šimko?“ prihovára sa mu Lucia.

Terapia pomáha deťom po mentálnej i fyzickej stránke.

Prekonala strach
O tom, aká veľká motivácia je pre tieto deti ich štvornohá kamarátka, som sa presvedčil pri každom z cvikov. „Terapia je zostavená tak, aby deťom pomohla po mentálnej i fyzickej stránke. Vždy sa to s Luciou snažíme skĺbiť. Napríklad pri cviku česanie psíka motivujeme deti, aby si počítali, koľkokrát prejdú kefou od hlavy až ku chvostu.

Tak si musia dávať pozor nielen na to, aby spravili pohyb, ale i na to, aby nezabudli, aké číslo nasleduje.“

Po hraní futbalu, skrývačke či vedení Brí cez prekážky sa všetky deti pritúlia k dobrosrdečnej sučke. Niekoľko minút pri nej spokojne oddychujú a polohujú sa. Hodina sa naozaj vydarila. Všetci sa naučili niečo nové a potešili tak nielen svoje maminy, ale aj sučku, ktorá im za odmenu zatancovala.

Po skončení každý vyšiel spokojný a vysmiaty. No najšťastnejšia bola Nikolkina mamina. Dievčatko po pár minútach prekonalo strach a samo sa pripojilo k ostatným. „Prídem za psíkom aj nabudúce!“ rozhodne vyhlási pri odchode.

Stačí si to len vyskúšať
„Spočiatku som ani ja, tak ako mnoho rodičov, canisterapii príliš neverila. Stačila však jedna hodina, a túto liečbu som si zamilovala. Hoci zvieratá nedokážu liečiť v pravom zmysle slova, veľa nám dokážu pomôcť.

Pre tieto deti sa stala Brí kamarátkou, ktorá im rozumie, aj keď mnohé z nich nevedia vyjadriť, čo cítia. To je základ úspechu. Všetko ide ľahšie, keď vieme, že máme pri sebe niekoho, kto nám rozumie,“ uzatvára Lucia.

Text a foto: Matej Uhlár