VIDEO: Ako sa to robí. Na Majdáne sme svojpomocne uvarili pivo

AKTUALITY - Trnava | 8.4.2012, 15.07, Darina Kvetanová

Vínko v okolí Trnavy dorába každý druhý človek, alebo má aspoň suseda, čo je vinárom. Veď malokarpatská oblasť je stvorená na pestovanie hrozna. Nám sa však zažiadalo pripraviť iný skvelý nápoj s nemenej slávnou históriou a geniálnou chuťou. Pivo.

Vlastné pivo bude mať určite neobvyklú chuť. Foto (4): Darina Kvetanová

reklama

Jaskyniar Alexander Lačný už štyri roky varí pivo v Malženiciach. Nakúpil si základnú zostavu všetkých nástrojov, ktoré k tomu potrebuje a neoficiálne si vytvoril pivovar s menom Karpat.

Práve s ním a jeho priateľmi zo Speleoklubu Trnava sme sa rozhodli uvariť pravé malokarpatské pivo. V bojových podmienkach v srdci Karpát na Majdáne a z čírej zdravej vody, ktorá vyviera neďaleko, na Husom stoku.

reklama

Zábava na celý deň
Také varenie piva nie je nákladná záležitosť. Slad, chmeľ a kvasinky, tri najdôležitejšie suroviny, nakúpite za desať eur, pričom z dávky bude asi osemdesiat pollitrových fliaš. Cenou za výnimočnú chuť je váš čas. Pivo sme varili takmer celý deň.

Na štyridsať litrový hrniec treba na šrotovníku pomlieť asi osem kíl sladu. Keď sme ho začali variť, farba nebola vôbec vábivá. Každý z nás vyčítal z hnedej mútnej vody niečo iné.

Nevábne. No farba sa o pár hodín zmení.

Práve zo sladu sa však varením uvoľní cukor, a ten sa pri kvasení premení na alkohol. Táto fáza je preto veľmi dôležitá. „Vysládzanie trvá aj niekoľko hodín. Zmes zahrievame postupne, musíme sa dostať na štyri teploty,“ vysvetľoval nám, úplným amatérom, Sašo. Najskôr sme dvadsať minút varili na tridsiatich šiestich stupňoch, potom sme prešli na päťdesiatdva.

Takto sme opäť vysládzali dvadsať minút, a potom zvýšili teplotu na šesťdesiatštyri stupňov. Opäť sme čakali dvadsať minút. Ak sa rozhodnete variť pivo ako my, určite si nachystajte ešte jeden kotlík na guláš. Po toľkej námahe jednak dobre padne a popri fázach varenia piva, na ktoré dohliada len jeden človek, sa aspoň nebudete nudiť.

Ako poslednú hodnotu ukázal teplomer sedemdesiatdva stupňov Celzia. Takto sme zmes varili posledných dvadsať minút až prišlo to najťažšie. Filtrovanie.

Nekonečný príbeh
Sašo doma klasické biele vedro naspodku prederavil a vzniklo tak sito, do ktorého sme postupne nalievali uvarenú zmes. Vložil ho do ďalšieho vedra s kohútikom, kadiaľ zmes pretekala do čistej nádoby. Zostatky sladu sme ešte zachytávali malým kuchynským sitkom.

Pri filtrovaní sme sa párkrát vystriedali, jeden túto baľšáju téchniku držal, ďalší miešal hustú tekutinu, aby lepšie pretekala, tretí zachytával slad malým sitkom a štvrtý, ako to už býva, to všetko komentoval.

Makali o stošesť.

Prefiltrovať takto štyridsať litrov bolo nekonečné. Darmo sme sa tešili, keď zmes poriadne tuhla, čo znamenalo, že filtrujeme posledné dávky. Aby sme cukru získali zo sladu čo najviac, vysládzať sme museli dvakrát.

Hustú zmes, ktorá zostala v bielom deravom vedre sme tak ešte raz zalievali horúcou vodou. Zostatkový slad sme vyhodili a stále hnedú, no číru tekutinu, preliali naspäť do kotla a začali variť na poriadnom ohni.

Zázračné schladenie
Až teraz prišla na rad kráľovská surovina každého piva. Chmeľ. Asi 150 gramov sme pridávali postupne na trikrát. Takto nám vznikol takzvaný chmelovar.

Farba zmesi sa po viac ako hodinke začala meniť. Bola vábnejšia, červenšia. Zvyšky chmeľu a sladu začalo vyplavovať na povrch a to bolo znamenie, že varenie sa blíži ku koncu. Chalani si preto zobrali hrubé rukavice a kotol preniesli k hadici. „Rýchlo musíme osladiť chmelovar a premiestniť ho do kvasných nádob,“ zavelil Sašo.

Na kotol sme začali striekať studenú vodu. Zo sto stupňov sme takto tekutinu ochladili na dvadsať. Studená voda spravila z nášho výtvoru doslova zázraky. Tekutina zrazu vyzerala ako pravý zlatistý mok.

Neuveriteľné. Toto už fakt vyzerá ako pivo. Tekutinu treba zvrchu odoberať opatrne, zvyšky chmeľu a sladu klesli dole. Nech tam pekne aj zostanú.

Všetky zvyšky klesli nadol. Pomaly sme z kotla nádobou odoberali číru tekutinu a cez sitko ju prelievali do kvasných nádob. Hurá, sme na konci.

Do takto pripravenej zmesi už šéf varenia pridal len kvasinky. Tie sa v pive množia, ak by ho chcel teda niekto variť každý týždeň, stačí, ak ich odoberie z predošlej várky a môže ich opäť použiť.

Náš výsledok. No piť ho budeme najskôr o mesiac. Foto: Alexander Lačný

Budúce pivko takto kvasilo päť dní. Potom ho Sašo premiestnil do fliaš a sudov, kde bude odpočívať a čakať na nás, poriadne vysmädnutých sládkov, asi mesiac.  Po dobre vykonanej práci sa ho už nevieme dočkať. Svojpomocne pripravené pivo bude mať určite jedinečnú chuť.