Vojna talianskych cirkusov pokračuje v Malom Ríme

RELAX - Reportáže | 9.4.2012, 14.29, Vladimír Kampf

Pri záverečnej pesničke We Are the World by ste mali mať na krajíčku aspoň jednu slzičku. O tom je vyše dvojhodinová ilúzia v manéži, s ktorou ťahá do Trnavy legenda cirkusového umenia.

Do Trnavy opäť zavíta cirkus Medrano.

Mimochodom: Pesnička La traditora, ktorá znie počas záverečnej klaňačky, nie je o nejakých cirkusantoch a výpočte ich nevšedných kúskov, ale o pobehlici, ktorej text vyčíta, čoho všetkého sa dopustila.

Kvalita pod nosom
Po prvom tohtoročnom talianskom cirkuse prichádza do Trnavy druhý. Medranu sa na Slovensku minulý rok zapáčilo. Ani si nepomysleli, že práve Trnava a po nej aj ďalšie mestá ich privítajú dlhotrvajúcim potleskom postojačky. To rozhodlo. Vtedajšie šéfstvo a ich agentúra začali rozmýšľať, čo na budúcu sezónu.

Ako to v živote býva, nepohodli sa. Vznikla z toho vojna talianskych cirkusových klanov na Slovensku. Pôvodné Medrano rodiny Casartelliovcov však o nič neprišlo. Šapitó a najväčší potulný zverinec v Európe patrí im. Niekdajší spolumanažéri Medrana pritiahli s vodným cirkusom, ktorý zaujal najviac tým, že je vodný.

Stephanie na hrazde pod strechou veľkého šapita.

K tomu pridali ďalší cirkus na východ Slovenska. Medrano nezaostalo a na Slovensku tiahne menšími mestami jeho menší braček Mundial.

K štyrom talianskym bojiskám sa tradične pridali aj české cirkusy. Vďaka Medranu a jeho jedinečnému programu museli aj oni pritvrdiť. Humberto má v programe číslo so slonmi a Aleš tiež špičkuje program.

Paradoxná situáci. Kedysi, keď chcel našinec vidieť naozaj vrchol cirkusového umenia musel zájsť niekam do Nemecka, Talianska či Francúzska. Dnes mu prichádzajú priamo pod nos. Medrano máme doslova na rane. Všetci, ktorí nás vyskúšali, si chvália slovenské publikum. „Trnava je jedinečné mesto skvelých cirkusových fanúšikov,“ skonštatoval principál Medrana Brian Casartelli.

Mr. Karakawa predvádza nebezpečné plazy, pavúky a škorpióny.

Zlatí klauni
Brian je skvelý krotiteľ. Svoje zvieratá miluje. Tlak na zákaz používania divo žijúcich zvierat v cirkusoch na celom svete sa však stupňuje. Niektoré krajiny či mestá už vydali nariadenia, zakazujúce vstup takýmto cirkusom na ich územie.

Šapito bez zvierat však ľudí až tak neláka a zvieratá v dnešných európskych cirkusoch nie sú až také úbožiatka, ako sa ostatným snažia hystericky vsugerovať pochybní ochrancovia.

So zvieratami nemajú v Medrane problém. Rodina má v Taliansku dva safariparky. Dokopy dvetisícpäťsto zvierat z celého sveta.
Keď sa na tradičných cirkusových štandoch minulý rok objavili tri slonice a kdesi za stanom trčali dve žirafie hlavy, bolo to najmä pre deti, ale aj dospelých, neodolateľné.

Príchod žiráf do manéže divákom doslova vyráža dych.

Cirkus Medrano má už dve najvzácnejšie cirkusové trofeje z festivalu v Monte Carle. Jeden zo Zlatých klaunov zdobí aj manéž. Je čosi ako Oscar pre hercov.

Tiger na slonovi
Principál Brian Casartelli je drezérom takmer vo všetkých vystúpeniach Medrana. „Veľké šelmy nemusím,“ hovorí. „Tie prenechávam kolegom, ktorých to baví,“ dodáva so širokým úsmevom.

Drezúra slonov je špecialitou rodiny. Slávnym casartelliovským číslom bolo predstavenie, v ktorom sa veľký tiger vozil na chrbte slona len tak bez klietky v manéži.

Tigria šou, počas ktorej sa krotiteľ mazná so svojím miláčikom.

V prípade ostrieľaných cirkusových drezérov sú reči o neuveriteľnom týraní zvierat pri nácviku programu nezmyslom. „Keby to bola pravda, tak ich nemôžeme predvádzať. To sa nedá. Určite by to bolo na nich vidno. Skôr o ne máme obavy,“ vysvetľuje svetoznámy Cassarteli.

Aj on musí program prispôsobiť momentálnym náladám jeho zvierat. Podľa nej upravuje aj vystúpenia. Niektoré cviky treba občas vypustiť a niekedy sa stane aj to, že sa zviera ani nedostane do manéže.

Vystresované, panikáriace zviera by najmä pri hromadných vystúpeniach mohlo spôsobiť vážne problémy. Ťažko by postavil na zadné dvanásť arabských koní alebo prinútil dominantnú slonicu stáť na malom podstavci. „Aj pre zvieratá to musí byť zábava a príjemná hra,“ vysvetľuje.

Cirkus bez zvierat by bol pre divákov menej zaujímavý.

Seržant v manéži
Tohtoročný program Medrana je oproti minulému roku iný. Čísla so zvieratami sú upravené a minuloročné veľkolepé príbehy nahradili akčnejšie vystúpenia.
Veľkolepý je však príbeh rodiny Casartelliovcov. Všetko sa začalo, keď sa v roku 1873 oženil Piero Casartelli Fedrigoni s Albinou, dievčaťom z cirkusu. Neskôr sa do rodiny dostali ďalší cirkusanti. Medrano vedie už siedma generácia. Sídlo cirkusu je v talianskom Rimini.

Predchodcami dnešných cirkusov boli potulní jarmoční komedianti. Začali to najmä povrazolezci a žongléri. Neskôr sa k nim pridali aj učitelia jazdeckých škôl a krasojazdci. Potom pribudli aj ďalšie zvieratá. Ešte donedávna chodili medzi turistami v niektorých krajinách medvediari – populárni predvádzači medveďov. Posledných zlikvidovala Európska únia.

Divákov bavia Otto a skvelý klaun a žonglér Mr. Lorenz.

Prvý moderný cirkus postavil krotiteľ koní Angličan Philip Astley v roku v Londýne. Dal zriadiť kruhovú manéž s priemerom trinásť metrov. Tento rozmer je dodnes najčastejšie používaným. Astley predvádzal v seržantskej uniforme akrobatickú jazdu.

Slovensko nemá cirkusovú tradíciu. Jediný náš dnešný cirkus je už len malé varieté Karlson. Starý kúzelník putuje v súčasnosti po kultúrnych domoch a spolu so svojou rodinou predvádza malú šou. V minulosti putoval aj cirkus Slovakia, niekdajšie Colorado, ktoré malo aj kopu ďalších názvov.
Prvý český cirkus vyženil povrazolezec Josef Beránek, keď si vzal v roku 1828 za ženu vdovou Mariu Dallmayerovú.

Jeho syn Emanuel už mal v Prahe aj stálu cirkusovú budovu. Nielen Medrano či české šapitá, ale väčšina cirkusov na svete je založená na spolupráci rodinných klanov. Kríza a menšie zisky ich rozdeľujú a prispievajú k tomu, že stanov pribúda.

Blázniví jazdci tento rok pritvrdili. V guli smrti ich jazdí až päť.

Trochu zmätku
Cirkus musí byť vôňa pilín a klasický program. Pokusy zmodernizovať ho zlyhali. Napríklad: Úbory bez flitrov pod šapitom nezaujali. Na športovom komplete predsa niet čo obdivovať. Eduard Bass v románe Cirkus Humberto napísal, že cirkus je striedanie pohľadov hore, dole, trochu zmätku, hore, dole...

Stále sa musíte na niečo pozerať, len nie na hodinky. Ani nepostrehnete, ako ubehne dvojhodinový program, na ktorom aj napriek ilúzii veľkoleposti pracuje väčšinou len zopár ľudí. Medrano je klasika.
 

Ťahákom programu je aj Casartelliho drezúra lipických koní.