NÁZORY: Nervozite pred derby sa dalo predísť + VIDEO

ŠPORT - Futbal - Spartak | 11.4.2012, 08.01, Ján Král

Po zápase Slovan – Spartak 0:0 sa opäť viac rozpráva o fanúšikoch, než o futbale. Niet divu. Predstavenie dvoch špičkových slovenských tímov prinieslo skôr taktický boj ako „podívanú“ pre futbalových fajnšmekrov. Z pohľadu Trnavy môže vládnuť so ziskom bodu spokojnosť.

Fanúšikovia si počas derby neodpustia ani uštipačné poznámky adresované druhej strane. Foto: Peter Kollár

Názory týkajúce sa diania na fans scéne sa množia. Na priaznivcov sa nazerá ako na skupinu, neposudzuje sa správanie jednotlivcov. A preto nezainteresovaní hodnotia buď – alebo. Niektorí vidia skvelé povzbudzovanie, nápadité choreografie, nadupanú rivalitu či oddané srdcia.

Iní poukazujú na negatívne prejavy, výtržnosti či pyrotechniku, ktorá skončila mimo fanúšikovského sektoru. Každý podľa svojho osobného vkusu.

reklama

Treba si však povedať, že k derby patria slovné prekáračky, urážanie či zosmiešňovanie súpera. Z duelov tímov, ktoré sa navzájom nemusia, to skrátka nevymizne.

Asi by to bez toho ani nebolo to pravé orechové. Slovná rovina je stráviteľná. Futbal nie je tenis, kde diváci emóciám povolia uzdu iba cez prerušenú hru.

Samozrejme, o inom je vandalizmus. To nikto obhajovať nemôže a odsudzujú ho i  oficiálne fankluby. Pred zápasom prišlo na štadióne mimo hľadiska k  situácii, keď sa priaznivci Spartaka dostali do konfliktu s  usporiadateľskou službou.

Zobrali totiž spravodlivosť do svojich rúk a snažili sa otvoriť cestu pre asi stovku bratov, ktorí zostali za bránami „pretože sa už minuli lístky pre hostí“.

Pasienky pritom zívali poloprázdnom a oblúk za bránou, kde obvykle býval umiestnený sektor pre trnavský tábor, bol vyľudnený. Z pohľadu fanúšika nepoznajúceho všetky detaily rokovaní z bezpečnostných porád organizátorov nezmyselný počin. A vonku stoja kamaráti. Rodí sa davová psychóza a neželaný problém je na svete.

Pritom možno stačilo, aby kompetentní včas prišli s operatívnym riešením. Teda otvorili ďalší priestor na tribúne pre Trnavčanov, alebo pustili ľudí, ktorí sa aj tak napokon dostali do hľadiska medzi svojich, na provizórne lístky. Niektoré čítačky na turniketoch aj tak nefungovali.

Štadióny na Slovensku, česť žilinskej výnimke, sú v smutnom stave. Kultúra prostredia nula bodov, o službách podporujúcich komfort diváka nehovoriac.
 

To, že niekto chce na oddanosti verných ku klubu zarobiť a jednorázovo vypáli cenu za lístok do hosťovského sektora na viac ako dvojnásobok oproti bežnému vstupnému, toto všetko ešte fanúšik ako tak prekusne.

Platí však, že každá akcia vyvoláva reakciu a každý pohár trpezlivosti raz pretečie. Našťastie, na Pasienkoch išlo „len o pár kvapiek“.