Katastrofickú dopravu v Trnave by vyliečil jeden most
AKTUALITY - Trnava | 13.4.2012, 09.00, Darina Kvetanová
Katastrofálnu priepustnosť dopravy v meste počas dopravných špičiek by výrazne zlepšil cestný most z Prednádražia na Coburgovu. Už roky je zakreslený v územnom pláne mesta.

Viesť by mal ponad trať, na mieste, kde je dnešná lávka pre peších. Foto: Darina Kvetanová
V čase modernizácie železničnej trate požiadalo mesto projektantov, aby v koľajisku vytvorili miesto pre piliere, na ktorých by most stál. V územnom pláne je premostenie zakreslené ako pokračovanie križovatky ulíc Čajkovského a Tajovského. Most by stál na mieste dnešnej lávky pre peších.
Obor územného rozvoja a koncepcií momentálne spracováva štúdiu o smerovom a výškovom vedení mosta. „Potom ju predložíme vedeniu mesta, na ktorého rozhodnutí vypracovanie projektu je,“ hovorí vedúci odboru Milan Horák.
Najdôležitejší uzol
Financovanie mosta by však pravdepodobne zostalo len na bedrách samosprávy. Z fondov európskej únie totiž môžu žiadatelia získať dotácie v rámci dopravy len na regionálne a štátne cesty, nie na miestne komunikácie.
„Dnes naň peniaze v rozpočte vyčlenené nemáme. Musíme riešiť sanáciu mostov pri Bernolákovej bráne, na Mikovíniho ulici i mosta na Zelenom kríčku, ktorý po odovzdaní obchvatu prevezmeme do správy,“ vysvetľuje Milan Horák.
Podľa neho by sa však vedenie mesta malo otázkou prepojenia južnej a severnej časti Trnavy zaoberať čo najskôr.
„Je to vôbec najdôležitejší dopravný uzol pre dobre fungujúci mestský organizmus. Železnica preťala Trnavu na dve časti. A hoci sa Prednádražie začalo výrazne rozrastať, trať ich prepojenie zamedzila. Dostať sa tam dá momentálne len cez Dohnányho ulicu, a tak každý deň vidíme, čo sa na križovatke pred stanicou odohráva. Ulica Andreja Hlinku je vyťažená takmer ako Hospodárska ulica. Trnava sa ďalej dynamicky rozvíja, prepojiť tieto dve časti je preto nevyhnutné,“ vysvetľuje hlavný architekt mesta.
Takto je prejazd ponad trať zakreslený v územnom pláne mesta. Zdroj: MsÚ Trnava
Prioritou je obchvat
S tým súhlasí aj primátor Trnavy Vladimír Butko, no takú veľkú investíciu by mesto z vlastného rozpočtu nepokrylo. Treba preto hľadať podporu z iných smerov.
„Pre Trnavu je teraz najpodstatnejšie dokončenie severného obchvatu. K južnému už pripravujeme projektovú dokumentáciu, hotový by mal byť do štyroch rokov,“ vysvetľuje primátor.
V oboch prípadoch ide o veľké investície, na ktoré muselo mesto vybojovať podporu štátu. Tam ju chce mesto hľadať aj v prípade cestného mosta. Odbor Milana Horáka už zisťoval vlastníctvo pozemkov, ponad ktoré by viedol. Vo veci plánujú osloviť ich majiteľov.
Hovoriť o parametroch mosta, jeho cene a čase výstavby je však zatiaľ predčasné. Slúžiť by mal aj pre chodcov a cyklistov.