Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Retro: Ako sa Trnave nepodarilo stabilizovať ľudskú populáciu

RELAX - Retro | 12.4.2012, 10.12, Benjamín Škreko

Konečne sme s Novým Trnavským hlasom extra spred dvadsiatich rokov zjednotili krok. Dnes monitorujeme jeho číslo 15 s dátumom 11. až 17. apríla 1992.

Retro: Ako sa Trnave nepodarilo stabilizovať ľudskú populáciu

Trnavské divadlo žalo v období pred dvadsiatimi rokmi domáce aj medzinárodné úspechy svojimi pohybovými inscenáciami. Snímka je z premiéry Kočanovej inscenácie Génius 10. apríla 1992.

reklama

 

Na titulnej strane predstavujú noviny zámer dvoch významných osobností regiónu, predsedu Okresného predstavenstva HZDS Arpáda Matejku a predsedu Okresnej rady HZDS Karola Kabáta. Predmet ich snaženia pomenúva redakcia hneď v prvej otázke dvojrozhovoru:


„Čo vás viedlo k myšlienke vytvoriť Klub podnikateľov v Trnave?
- Narastajúci počet podnikateľov v našom meste, ba aj v celom okrese... Vytvorenie klubu má aj hlboký filozofický podtext so zámerom stavovsky ovplyvňovať etiku podnikania. Klub chce vytvárať bezprostredné možnosti nadviazania kontaktov so známymi osobnosťami manažmentu, politiky a spoločenského života, čo je v tvrdom ekonomickom prostredí potrebné.“


Zaviate vetrom
Po dvoch desaťročiach už zapadol klub prachom a z výslnia sa vytratili nielen spomínaní funkcionári hnutia, ale aj HZDS ako také. Pri podnikaní však ešte ostaňme perličkami zo stále prebiehajúcej privatizácie.

reklama

 

Noviny avizujú predaj výrobne krvného šrotu na Zavarskej ceste, Mototechny na Tyršovom námestí či veľkosklad Zeleniny na Skladovej ulici. V ponuke bol aj majer Cérový vrch v Malých Karpatoch. Budova aj s rozľahlými pozemkami mala vyvolávaciu cenu niečo nad 5,5 milióna korún. No nekúpte to...


Kradne sa po starom
Z ďalšieho rozhovoru, tentoraz s predsedníčkou trestného senátu Okresného súdu v Trnave JUDr. Danielou Šramelovou, sa čitateľ dozvedel, že za tri roky od Novembra 1989 nevymysleli zloduchovia žiadne prevratné postupy.

 

„Čakala som,“ hovorí sudkyňa, „že v majetkovej oblasti sa nájdu novátori, ale doteraz sa nevyskytlo nič špeciálne. Kradne sa po starom. Narastá majetková a lúpežná trestná činnosť, prevažujú však jednoduché krádeže, podvody a sprenevery.“

 

Pri otázke, prečo je veľa nevypátraných trestných činov, JUDr. Šramelová konštatuje: „Myslím si, že máme na veľmi nízkej úrovni techniku. Ďalej: Páchatelia majú možnosť hocikde vycestovať, hocikde kúpiť zahraničnú menu, kupovať tovar na rozmanitých burzách. Čiže nastáva veľký rozsah dokazovania, lebo všetky tie možnosti slobody sa dajú využiť na obhajobu (veci kúpil v zahraničí, na burze a pod.)“


Lúpiť je vecou povahy
A čím vraj vysvetľujú zlodeji svoje nezákonné počínanie? „Najčastejšie tým, že nemajú na jedlo, lebo nepracujú... Lúpeže vyplývajú z povahy páchateľov. Lupič už toho máva viac za sebou a nenachádza ´dôvod´.“

 

Slávny majcichovský farár Ján Palárik-Beskydov.

 

Zaujímavý je aj pohľad sudkyne na oblasť takých závažných trestných činov, ako sú znásilnenia. Redaktor jej prihral na smeč úvahou, že ich v okrese nie je až tak veľa. „Je to tak, sama som súdila azda dve či tri znásilnenia. Prípad, že násilník niekde ´náhodne´ prepadne ženu, nie je typický. Zväčša sa to stáva pri zábave spojenej s alkoholom. Alebo ide o páchateľa, ktorý je z rozličných príčin násilník.“

 

A nemá sudkyňa ako žena zoči-voči zločincom v kútiku duše obavy? „Všetko je vec zvyku. Profesie. Ako sú pre lekára bežné rozmanité choroby, zranenia a infekcie, podobne je to aj s nami.“
Treba niečo robiť!


Novinkou občianskych iniciatív bola príprava aktivít v rámci Dňa Zeme 22. apríla. „Nie sme priaznivcami veľkých okázalých osláv,“ píše redakcia v perexe. „A predsa máme pocit, že jeden významný deň akosi ostáva mimo pozornosti. Je to deň matky nás všetkých – Deň Zeme.

 

Oslavy tohto dňa vymysleli a prvý raz v histórii zorganizovali americkí študenti 22. apríla 1970 ako kampaň za prijatie nových ekologických zákonov na ochranu životného prostredia...“

 

Zaujímavé sú hlavné ciele dňa, ku ktorým sa prihlásilo aj Česko-Slovensko: Stabilizovať počet ľudí na Zemi; znížiť spotrebu energie; prejsť na obnoviteľné zdroje... „Treba niečo robiť!“ vyzýva redakcia a pre istotu to ešte dvakrát za sebou zopakuje: „Treba niečo robiť! Treba niečo robiť!“

 

Prečo taká panika? „Je náhodou a iróniou dejín, že oslavy Dňa Zeme 22.4. predchádzajú len o niekoľko dní výročiu černobyľskej tragédie. Túto zhodu môžeme brať aj ako výstrahu. Výstrahu živočíšnemu druhu človek, ktorý akoby si nechcel uvedomiť, že aj preňho platia zákony prírody...“

 

Hm, prešlo dvadsať rokov a ľudská populácia narastá, jadrová energia je aj napriek japonskému Černobyľu – Fukušime nenahraditeľná. Ale nespochybňujeme, že naozaj treba niečo robiť. Iste sa bude o tom hovoriť aj na Dni Zeme 2012.


Komoda, stôl, kreslá
Hneď po Dni Zeme, 27. apríla, mal v čase vydania citovaného čísla Nového Trnavského hlasu extra 170. výročie narodenia Ján Palárik. Autor spomienkového článku, správca dramatikovej pamätnej izby v Majcichove Michal Horecký pred dvadsiatimi rokmi ešte netušil, že na poctu veľkého národného buditeľa bude raz pomenované trnavské divadlo.

 

Zatiaľ sa právom chváli Palárikovou pamätnou izbou, „v ktorej je takmer celé jeho dielo v podobe fotokópií a fotografií... Sú tam i jeho osobné predmety – komoda, písací stôl, misál, kanonické vizitácie a dve kožené kreslá.“ Obec si za úctu k Palárikovi ešte aj dnes zaslúži pochvalu.
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama