Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Africké masky vyzerajú strašidelne, aby odplašili zlé sily

RELAX - Tí sú naši | 13.4.2012, 21.06, Vladimír Kampf

Najväčšia zbierka afrického kmeňového umenia na Slovensku má namále. Jedinečné unikáty možno skončia kdesi v zahraničí. Ešte je šanca neprísť o ne. V hre je aj stála expozícia v Trnave. Podarí sa zachrániť tieto unikáty?

Africké masky vyzerajú strašidelne, aby odplašili zlé sily

Ivan Melicherčík svoju zbierku afrického umenia zhromažďoval tridsať rokov.

reklama


Občas sa zdá, že by sa to mohlo podariť. Záujem pomôcť prejavilo aj niekoľko podnikateľov od Trnavy a na zbierku sa chystal pozrieť aj krajský župan. Keď ich však jej majiteľ pozval na unikátnu výstavu do Devínskej Novej Vsi, neprišli. Stále zostáva len pri rečiach. Škoda.


Celá zbierka Ivana Melicherčíka obsahuje sedemsto sôch, masiek a predmetov úžitkového umenia. Sú to najmä veci z dreva, zo železa, z bronzu, kameňa. „Už päť rokov uvažujem o tom, že by som ju celú daroval,“ hovorí Ivan.

 

„Je to aj preto, že tieto predmety nemám kde skladovať. Mám prenajaté tri garáže, za ktoré platím, akoby v nich stáli autá. Zbierku darujem niekomu, kto sa o ňu dokáže patrične postarať.“

reklama


Na Belehrad
Sľubov o tom, že pre ňu má niekto skvelé miesto, už počul dosť. „Som v situácii, že keby za mnou prišiel trebárs aj prezident Gašparovič a hovoril mi, že má pre ňu miesto, tak sa tomu budem len smiať. Takých vízií som sa napočúval. Už mala byť všelikde: V Trenčíne, Trnave, Piešťanoch, Podbieli na Orave, v Bratislave... Na rôznych miestach.

 

Zberateľ počul sľubov o priestoroch pre jeho vzácne artefakty už veľa.

 

Mal som prísľuby z ministerstva, od politikov, od firiem. Dokonca mi ponúkol pozemok na úpätí Kráľovej hole jeden bača z Pohorelej. Nakoniec všetky tieto ponuky a projekty pohoreli. Ak na Slovensku nezoženiem priestor, tak všetko presuniem do Belehradu, do Afrického múzea alebo do Antropologického múzea v Lisabone či do práve sa rodiaceho afrického múzea v Opave.“


Melicherčíkova zbierka je v zahraničí rešpektovaná a má v nej množstvo vzácnych exemplárov. „Porovnateľnú zbierku majú v Českej republike len dvaja ľudia. Vznikla preto, lebo pre mňa bol africký kontinent odmala zem zasľúbená. Bol som v mnohých krajinách.

 

Kto si chce vybudovať takúto zbierku, však nemusí chodiť do Afriky. Stačí mu, ak sa napojí na siete dílerov, galérií a priekupníkov. Ale keď tam človek nie je, tak tomu chýba ten najsilnejší zberateľský šmrnc. Je úžasné vyberať si niekde v pralese v špine unikátne kúsky zabalené v starej zhnitej tkanine. Sú celé zelené od plesní a nikto ich nevidel desiatky rokov. Tu ide často o život.“

 

Táto soška liečila ľudí. Hojivé klince má všade, kde pacienta, ktorému bola určená niečo trápilo.


Hniloba a moč
Svoju prvú masku si Ivan priniesol z Kene, z cesty, na ktorej robil reportáž pre vtedy vychytený časopis 100+1 zahraničných zaujímavostí. „Tam som si kúpil na trhu masku. Až keď som začal študovať toto umenie, som zistil, že to boli len mizerné napodobneniny.

 

Kúpil som si v podstate suveníry. V Afrike je totiž rozvinutý priemysel, ktorý napodobňuje staré umenie tak dokonale, že niekedy si ani ostrieľaný expert nie je istý. Oni nové masky zakopávajú, drevo infikujú rôznymi plesňami, polievajú ho močom, nechávajú objekt zhniť a napokon ho opaľujú. Potom má človek dojem, že drží v ruke vec, ktorá je stará sto rokov, ale ona má možno týždeň...“

 

Maska vydražená za 5,9 milióna eur urobila v zberateľskom svete náhly pohyb ich ceny smerom nahor.


V Afrike len veľmi ťažko nájsť drevený artefakt starší než sto rokov. Agresívny, vlhký vzduch, rôzne plesne, hmyz robia svoje. Keď kmeňu masky došli, objednal si u remeselníka nové. Najväčšia zberateľská radosť je zbierať k týmto maskám a soškám aj príbehy. Používali ich cielene pri rôznych rituáloch a slávnostiach.

 

Vtedy je predmet zaujímavý. V Afrike sú stovky trhovísk, na ktorých majú naoko pravé masky, ale môžete si tu dohodnúť aj stretnutie s priekupníkmi. „Ja som vždy chodieval do Afriky s niekým, kto už bol napojený na nejakú mafiu.

 

Cesty sme plánovali mesiace vopred na minútu presne. Napríklad: O polnoci prišlo niekam nákladné auto so sochami z Mali. O druhej nad ránom zasa z Guiney. Díleri dávajú svoje ponuky na internet. Tam sa dá jednoducho vybrať a aspoň čiastočne získať k nim nejakú dôveru.

 

Niekedy sa však aj sami túlame dedinami a pýtame sa, vyhrabávame, nachádzame. Je nepríjemné zistiť, že aj napriek všetkému sa podarí kúpiť dva roky starú napodobneninu. To sa v niektorých prípadoch dá zistiť až rozborom. Našťastie som spolupracoval zo zdatnými zberateľmi a všetkého, čo smrdelo napodobneninou, som sa zbavoval.

 

Preto mám vo svojej zbierke veci, ktoré by si určite našli miesto aj vo svetových múzeách.“

 

Aj takto môžu vyzerať truhly na kosti zosnulých.


Kmeňový guláš
Dopyt trhu núti výrobcov akože starých masiek robiť z nich kmeňový guláš používaním rôznych prvkov, ktoré by sa na jednom artefakte za normálnych okolností vedľa seba nikdy neobjavili. Cena je rozmanitá. To, čo kúpite v Dakare za desať eur, stojí v Zürichu desaťtisíc eur.

 

Najdrahšiu masku, aká sa kedy predala, vydražili pred piatimi rokmi v Paríži za 5,9 milióna eur. „Výkričná cena bola len dva milióny za masku, ktorou sa inšpiroval aj slávny maliar Piccaso a visela v ateliéri jeho francúzskeho kolegu Flaminga,“ hovorí zberateľ. „Pohybovalo sa okolo nej veľa veľkých umelcov. Cena všetkého, čo má príbeh, skáče závratne hore.“


Z Afriky sa už vytráca aj doba rituálov a zvyklostí, pri ktorých ľudia tieto predmety používali. Niektoré z nich vyzerajú už na pohľad nebezpečne a vzbudzujú rešpekt.

 

Techniky falzifikátorov sú dokonalé, často ich neodhalia ani ostrieľaní znalci.

 

„Černosi nikdy nevyrezávali estetiku, ale funkčnosť. V Afrike toto nie je umenie, ale náboženský predmet. Nič z mojej zbierky nie vyrobené len tak pre potešenie. Všetko malo svoj účel, pohrebný, iniciačný či ozdravný. Islam a kresťanstvo pohltili všetko, čo považovali za pohanské.

 

Všetky masky aj napriek svojmu výzoru sú dobré. Vyzerajú strašidelne len pre to, že majú odstrašiť zlé sily. Je fakt, že pri niektorých sa môžete cítiť zle. Bála sa ich napríklad moja malá dcéra alebo od nich utekal náš pes čo najďalej so stiahnutým chvostom. Veľa ľudí tvrdí, že sa ich tieto masky nejako dotýkajú.“


Záhadná a nevysvetliteľná bola situácia, keď mal Ivan Melicherčík výstavu v Trenčíne. Pri preprave sa pokazili všetky autá, pri vynášaní sôch do výstavnej miestnosti sa zasa pokazil výťah, ktorý vždy fungoval. Nainštalované sochy sa pozerali oknom na trenčiansky hrad. Na druhý deň sa zrútila časť jeho múru.

 

Foto: Autor

 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama