Arcibiskup Bezák: O zle páchanom počas komunizmu treba rozprávať

AKTUALITY - Trnava | 14.4.2012, 21.13, Katarína Rosinová

V päťdesiatich rokoch dvadsiateho storočia bolo po vykonštruovaných procesoch kruto odsúdených dvadsaťdva nevinných ľudí. Príbeh o nich nakrútili mladí filmári. V piatok večer ho malo možnosť vidieť aj trnavské publikum v kine Hviezda.

V hľadisku nechýbal ani emeritný arcibiskup Ján Sokol (vľavo) či dcéra jedného z hrdinov filmu Beatrix Smrekovská (v strede). FOTO: Autorka

reklama

Tridsaťdeväťminútový dokument rozpráva o odvahe a svedomí dvoch príslušníkov vtedajšieho Zboru národnej bezpečnosti – Černovčana Bernarda Jaška a Pavla Kalinaja z Bijacoviec, ktorých dala za zradu popraviť ŠtB. V utajenom súdnom procese za múrmi Justičného paláca spolu s nimi odsúdili ďalších dvadsať ľudí spolu na 144 rokov väzenia a nútené práce.

Film študentov Katolíckej univerzity v Ružomberku Matúša Demka a Jakuba Kršku finančne podporili viaceré subjekty, medzi nimi aj Trnavská arcidiecéza, ktorá prispela čiastkou päťsto eur, pričom náklady na celý dokument boli približne sedemnásobné.

reklama

Arcibiskup Bezák dostal od dcéry Pavla Kalinaja sekt z viníc nemeckej diecézy. FOTO: Autorka

„Najmä pre nás kresťanov bolo obdobie komunizmu veľmi náročné. Ja som v ňom prežil tridsať rokov a dráždi ma, keď niekto hovorí, že nebolo zle, lebo rožok stál desať halierov a tak podobne. O zle, ktoré bolo napáchané, treba stále rozprávať, aby sme to všetci cítili aj dnes,“ povedal na margo filmu arcibiskup Róbert Bezák.

Okrem neho sa na premietaní objavil aj jeho predchodca Ján Sokol. Medzi pozvanými hosťami bola aj Beatrix Smrekovská, dcéra Pavla Kalinaja. Tá pricestovala až z Frankfurtu, kde žije, a na znak svojej vďaky darovala arcibiskupovi sekt z  viníc limburskej diecézy.

Za projektom stoja študent Jakub Krško a doktorand Matúš Demko. Foto: mb

Film je postavený na historických faktoch, ale aj výpovediach pozostalých, kolegov či obyvateľov obcí, z ktorých hrdinovia pochádzali. Bernard Jaško aj Pavol Kalinaj boli po roku 1990 rehabilitovaní a neskôr ocenení Radom Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam.