Simona Hégerová z Hlasu Československa: Ctitelia, máte smolu!

RELAX - Rozhovory | 16.4.2012, 08.51, Katarína Rosinová

Má taký hlas, že keď začala spievať, otočili sa za ňou Dara Rollins, Michal David aj Pepa Vojtek. Nebolo to len tak na ulici, ale v prvom kole súťaže Hlas Česka a Slovenska. Simona Hégerová medzitým postúpila do finálovej dvadsaťštvorky.

Z Darinej blondínky dočasne urobili hnedovlásku. FOTO: Júlia Kampfová

Šestnásťročná Trnavčanka ako jediná reprezentuje v súťaži náš región. Radšej ako svoju skoromenovkyňu Hanu Hegerovú má súčasné speváčky Rihannu, Pink či Adele. No nepohrdne žiadnou hudbou, okrem ľudoviek.

Si jednou zo šiestich súťažiacich v Darinom tíme. Predtým, ako sa traja zo štyroch porotcov otočili, uvažovala si, u koho by si chcela byť?
- Najviac som chcela Daru, čo sa mi aj splnilo. Je žena, preto mi vie poradiť vo viacerých veciach. A tiež sa mi páči, že ide s dobou, jej hudba je veľmi súčasná.

Aká je ako človek?
- Super, nech na ňu kydajú, ako chcú. Viem, že nie je namyslená, práveže je úplne v pohode. Má svoj názor a je mi u nej dobre. :)

V dueli ti vybrala silnú súperku Evu Bittoovú. Čakala si, že vyhráš ty?
- Dúfala som v to, že si Dara vyberie mňa. Na skúškach to bolo lepšie ako v telke a ona to videla. Tam som spievala uvoľnene, pretože sa na mňa dokopy nikto nepozeral. Naživo to bol trošku stres, že to môžem pokašľať.

Mne si na obrazovke prišla úplne v pohode.
- Ja som si to užívala. Spievať pred ľuďmi je vždy lepšie, ako sama doma.

Ako dlho sa venuješ spevu?
- Od svojich deviatich rokov. Vtedy bežala v televízii prvá séria Superstar. Spievala som si všetky piesne spolu s Martinou Šindlerovou a išlo mi to. Tak som si uvedomila, že by som sa mohla prihlásiť do základnej umeleckej školy na spev. Chodím tam k najlepšej pani učiteľke Bunčekovej. Niekedy je dosť tvrdá, ale mne sa to páči. Je to lepšie, ako by ma mala nezaslúžene chváliť.

Skúšala si aj iné súťaže?
- Keď som mala dvanásť alebo trinásť rokov, vyskúšala som Mini Talent Show a dostala som sa medzi najlepších dvanásť. V Česko Slovensko má talent som skončila medzi stopäťdesiatimi, tam potrebovali skôr inak talentovaných ľudí.

V časoch Mini Talentu si bola ešte tak trochu dieťa. Ako si sa odvtedy zmenila?
- Určite výzorom a mám aj trochu hrubší hlas.

Nebodaj fajčíš?
- Nie. Kedysi som to skúsila, ale nechytilo ma to.

To nemáš žiadne zlozvyky?
- Mám. Okusujem si nechty. Tieto sú gélové, pretože tie svoje mám asi do polovice prstov. Ťažko sa to na ne lepí. :D

A po trnavsky nevyprávaš?
- Snažím sa, aby to nebolo počuť. Keď som dávala prvé rozhovory, používala som slová ako ščúl a né. Česi sa na mňa nechápavo pozerali. Aj v tíme sme veľmi pomiešaní z rôznych kútov Česka a Slovenska. Niektorí mi nerozumeli, tak som musela začať hovoriť spisovne.

Keď si hovorila o zmene imidžu, tuším ti od semifinále stmavli vlasy.
- Vždy som chcela byť čisto blond, snažila som sa o to rok rôznymi melírmi. Ale teraz ma dali nahnedo, vraj aby som pôsobila prirodzenejšie. Vlastne mi vrátili späť pôvodnú farbu, ale beriem to. Po súťaži aj tak pôjdem opäť na blond. Proti červeným alebo čiernym vlasom by som určite bojovala.

Takže môžeš si trochu dupnúť? Aj, povedzme, pri výbere oblečenia?
- Ja som taká, že si na seba nedám len tak hocičo. Radšej poviem, že mi je to veľké, a stiahnem brucho. :) Ale v podstate nás obliekajú celkom pekne. Vysoké opätky nosím bežne, keď sa idem zabaviť niekam na diskotéku. Inak sa dobre cítim v teniskách.

Ozývajú sa už nejakí fanúšikovia?
- Je ich veľa, nielen tých, čo mi písali, ale aj takých, ktorí si na mňa robia falošné profily na Facebooku. Podľa mňa je najlepšie neriešiť to, veď ich to raz prejde. :)

A čo tajní ctitelia, ktorí by ťa chceli pozvať na rande?
- Neviem o takých, ale aj keby sa našli, majú smolu. Mám jeden a polročný vzťah. Môj priateľ vie, že nepotrebujem nič riešiť a že mi môže veriť, aj keď som dlhšie preč.

Ako to bude s tebou teraz, sťahuješ sa do Prahy?
- Ak by som postupovala ďalej, budem tam tráviť viac než každý druhý týždeň.

Teraz chodíš do prvého ročníka na dopravnú priemyslovku. V škole ti to budú tolerovať?
- Mama hovorila s pánom riaditeľom a prijal to v pohode. Dúfam, že mi drží palce. Musela som si nazbierať známky ešte predtým, ako som išla prvýkrát do Prahy. No ešte budem mať aj tak čo doháňať.

Plánuješ sa odsťahovať z Trnavy?
- Ak by som si po škole nenašla prácu, išla by som si privyrobiť do zahraničia, ale určite by som sa sem vrátila. Mám to tu rada. Už som si stihla pozrieť aj Prahu a páči sa mi, ale bez metra sa tam človek nepohne. V tomto je Trnava lepšia, že je tu všetko pekne pokope.

Čo by si chcela v speve dosiahnuť?
- Keď som bola menšia, snívala som o veľkých pódiách a koncertoch. Keď som vyrástla, pochopila som, že to nie je také jednoduché, ako som si myslela. Ale táto súťaž by mohla byť začiatkom. Dúfam, že sa dostanem čo najďalej.

Speváckych súťaží je dosť veľa a z každej vyjdú nové talenty. Nebojíš sa, že je vás už príliš veľa a bude problém presadiť sa v tejto konkurencii?
- Myslím, že tí, ktorí sa snažili, sa uchytili a spievajú dodnes. Napríklad Peter Cmorik alebo Zdenka Predná. Naopak, tí, ktorí sa na to vykašľali a zahodili šancu, si za to môžu sami. Treba byť trošku priebojný. :)