Trnavské rybníky
reklama

Mašinka fučala až štyridsiatkou. Dnes nehybne stojí na mieste

RELAX - Kuriozity | 17.4.2012, 22.16, prispievatelia

Čierna mašinka stojí na trnavskej stanici od roku 1974. Asi nie je dieťa, ktoré by sa pri nej nebolo pozrieť a trochu ju poloziť.

Mašinka fučala až štyridsiatkou. Dnes nehybne stojí na mieste

Pred rušňom bola kedysi umiestnená tabuľa s údajmi o ňom. Dnes tam nie je nič.

reklama

 

Pred otvorením novej budovy stála najprv v parku za starým nádražím. Teraz dominuje prvému nástupišťu. Ako malá som s nadšením lozila po mašinke a hrala sa na rušňovodiča.

 

Najúžasnejším zážitkom pre mňa bolo, keď sa na neho hral aj môj tatinko. Poposúval zopár páčok, potočil kolieskami a odblokoval brzdu. Zarážky spod kolies si nejaká dobrá duša vzala na pamiatku. Alebo ich odniesli lovci a zberači do zberne druhotných surovín. Mašinka sa o pár centimetrov pohla. Ako dieťa ma to fascinovalo.


Parný rušeň nemeckého pôvodu mal továrenské označenie T3 podľa pruského číslovania. Päťdesiat rokov posunoval na vlečke Cukrovaru Petra Jilemnického. Prechod mal povolený aj na koľajisku železničnej stanice. Dostal sa tam popri Trnávke traťou z cukrovaru, ktorá viedla aj okolo bývalého hotela Imperiál.

reklama

 

 

Cukrovarnícky rušeň s inventárnym číslom 35 01 01.

 

Na svoje posledné nástupište došiel po vlastných.
Rútil sa maximálne štyridsiatkou. Vlečka cukrovaru existovala do výstavby terajšej železničnej stanice. Cukrovar postavili v roku 1868 moravskí, rakúski a trnavskí podnikatelia. Od roku 1876 ho vlastnil barón Karol Stummer, ten vybudoval aj úzkokoľajku, ktorá viedla smerom na Špačince, Malženice, a Biely Kostol.


Trnavský rušeň s výrobným číslom 2911 vyrobila firma Orenstein-Koppel v roku 1908 pre stavebnú firmu, ktorá podnikala na území Rakúsko-Uhorska. Prvý zápis z knihy revízií kotla z Trnavy je z januára 1923, poslednú tlaková skúšku urobili v júli 1971.

 

 

Našťastie tento kusisko železa neskončil v šrote.


Pamätníci spomínajú, že bol určený aj pre službu vo Vlčkovciach. Za starých dobrých čias moja babka zažívala posunovanie vozňov medzi cukrovarskou bránou a nádržou na melasu.


V bratislavskej župe, do ktorej patrila aj Trnava, bolo tridsaťosem úzkokokoľajových železníc. Zrušili ich v šesťdesiatych rokoch, keď zlacnela cestná doprava.

 

 

Text a foto: Júlia Kampfová

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama