Mourinho zo Zvončína: Vraj som tŕňom v oku rozhodcov

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 19.4.2012, 10.00, Ján Král

Tréner Zvončína Rudolf Klenkovič je známy svojím podrezaným jazykom. Servítku pred ústa si nebral ani tentoraz. Napriek víťazstvu nad Jalšovým, po ktorom sa jeho mančaft vyšvihol na druhú priečku tabuľky, nešetril ani rozhodcov.

Rudolf Klenkovič (uprostred) venoval tri body kolegovi z realizačnému tímu Vladislavovi Fülöpovi, ktorý po zápase oslavoval štyridsiatku. Foto: Michal Hlavatovič
 

reklama

Ako hodnotíte duel s Jalšovým?
- Tvrdil som už pred zápasom, že to bude náročné stretnutie. Išli sme však za víťazstvom a po zdravom boji sme zaslúžene vyhrali. Rozhodli individuality na našej strane. Či už to boli Vandák, ktorý hral výborne, alebo brankár Honza. Matúš Klenkovič neustále hrozil vpredu a ofenzívu veľmi oživil po príchode na ihrisko Jankovič.
Druhý polčas na náš vkus sprevádzalo až priveľa nervozity. Z čoho pramenila?
- Možno z toho, že pred zhruba pol rokom vypisovali Jalšovčania do novín, že robíme rozhodcov. Neskôr to síce vzali späť, ale už to nemalo svoju hodnotu. Som rád, že sa potvrdilo, že je to nezmysel. Vo vyrovnanom zápase sme dostali šesť žltých kariet. Oni možno dve. Pritom to bol čistý duel s emóciami, ktoré patria k futbalu. Duel bol zdravo nervózny a do poslednej chvíle zaujímavý pre diváka, aktérov aj pre lavičky. Rozhodca Pavlovič viedol aj náš duel s Hrnčiarovcami. Pískal veľmi dobre, duel s Jalšovým mu však podľa mňa nevyšiel.
Siladice remizovali v Leopoldove, dostali ste sa teda na druhú priečku. Cítite postupovú šancu?
- Nemusíme postúpiť, stačí, keď skončíme prví. Avizoval som už pred zimnou prípravou, že sa budeme snažiť každý zápas vyhrať. Preto sme dotiahli hráčov, ktorí majú zvýšiť konkurenciu a kvalitu. Chcem vyhrávať. Na tom je postavená filozofia šéfa klubu Pavla Holoviča, ktorý chce triumfovať, aj keby sme hrali proti Bayernu Mníchov.
Na jar sa veľmi dobre rozbehli aj Horné Orešany. Cítite, že vám dýchajú na chrbát?
- Oni si hrajú svoje, my svoje. Tiež chcú vyhrávať a budú nám šliapať na päty. Chcú jednoznačne postúpiť, my máme problém s mládežníckymi družstvami. Disponujeme iba žiackym celkom, dorast máme spojený so Suchou. Silno pochybujem, že vytvoríme dva samostatné mančafty. Zvončín je obec s malým počtom ľudí, za minulý rok sa tu narodilo jedno dieťa, aj to bolo dievča. Ak bude zväz naďalej tlačiť na podmienku s juniorskými tímami, Zvončín asi nikdy nebude hrať piatu ligu.
S postupovou otázkou vám nedáme pokoj. Práve Pavol Holovič sníva o tom, že Zvončín si zahrá čoskoro piatu ligu. Splníte mu túžbu?
- Každý by sa tešil z postupu. Stále však máme na mysli aj to, že v prípade postupu prídeme o derby so Suchou, Hornými Orešanmi a ďalšie vyšpičkované zápasy, ktoré hráme v oblastných majstrovstvách. Na druhej strane, je pravda, že v piatej lige pribudli tímy z okolia Trnavy ako sú Modranka, Križovany, možno sa zachránia Smolenice. O postupe sa však zatiaľ v kabíne nebavíme. Chalani tvoria fantastickú partiu a chcú víťaziť.
V kádri máte veľa fanúšikov Spartaka. Nemáte niekedy problém, keď sa krížia termíny s ligou?
- Naopak. Teší ma, že na úkor zápasu Spartaka so Senicou si chlapci vyžiadali v piatok tréning. Keď som chcel ísť na ligu, mal som smolu, pretože som musel viesť prípravu. Na zápase boli len Macho a Zelenský, ostatní štrnásti trénovali. Za veľmi nešťastné riešenie však považujem, že televízne ligové zápasy sa hrajú v piatok. Keby boli tradične v sobotu, do hľadiska príde o dve tisícky ľudí viac. Mnohí nemohli kvôli popoludňajším zmenám. Navyše, tréningy majú aj iné kluby z oblasti, hráči ktorých by inak išli na zápas Spartaka.
Cez zimu ste tím výrazne posilnili. Ako zapadli noví hráči?
- V obrane nám veľmi chýba Špánik z Nitry. Gól od Jalšového sme dostali v závere zo vzdušného priestoru. V defenzívnej hlavičke je Špánik azda najlepší hráč v súťaži. Možno má kondičné resty, no keby bol zdravý, je pilierom mužstva. Môj syn Matúš Klenkovič má nevyčerpateľnú kondíciu, odjazdí deväťdesiat minút hore – dolu. U Petra Faktora sa zase spoliehame na to, že bude dávať góly.
Ako vyzerá situácia okolo Tomáša Lukačoviča, ktorý sa v zostave už dlhšiu dobu z pracovných dôvodov neobjavuje?
- Na jeseň si našiel prácu v bratislavskej automobilke. Je to škoda, že taký kvalitný futbalista musí pracovať na štyri zmeny a nezostáva mu čas na futbal. Stále však patrí k registrovaným hráčom Zvončína. Ak sa zmení niečo na jeho pracovnom vyťažení, radi opäť využijeme jeho služby.
V ďalšom kole cestujete do Brestovian. Tam sa Zvončínu nezvykne dariť. Čo vymyslíte na súpera?
- Veru ani neviem, či sme tam vyhrali. Tuším raz. Nanovo budeme musieť znova zložiť obranu. Magdolen videl ôsmu žltú kartu, Houdek štvrtú. Osloviť budeme musieť znova Backu. Do zostavy vytiahneme Palkoviča, snáď sa uzdraví Stacho. Chceme naďalej trápiť Hornú Krupú, Siladice, Horné Orešany a naťahovať ich dokedy to pôjde. Za cieľ máme skončiť do piateho miesta, som presvedčený, že horšie neskončíme. Každopádne, chceme naďalej mútiť vodu čo najvyššie.
Patríte ku kritikom pomerov v oblastnom futbale. Čo hovoríte na vývoj okolo futbalu v ostatnom čase? Pohli sa veci smerom dopredu?
- Nechcem už nič kritizovať, pretože som sa nedávno dozvedel, že som tŕňom v oku oblastných rozhodcov, lebo sa stále do niečoho navážam. Pritom si myslím, že s kritikou to nepreháňam. Raz som sa oprel do vecí, ktoré sa aj tak stále nezmenili, alebo len čiastočne. Vo Zvončíne od rozhodcov chcem iba, aby pískali rovinu. Ak je problém iba vo mne, tak to zabalím a odídem. Chlapcom totiž nechcem svojou prítomnosťou na lavičke kaziť to, na čo sa celý týždeň tešia. Nech majú radosť a zážitok z futbalu, aj keď to je len v šiestej lige. Oni sa však asi bavia aj tým, že majú blázna na lavičke a užívajú si moje hlášky. Dokážem ich poblázniť, podobne ako Mourinho svoj mančaft, aj keď v menšom vydaní. Keď treba, tak Mourinho vybehne aj na súperovu lavičku, ja som to zatiaľ nepraktizoval, ale keď bude treba... Prečo nie? Vždy som tvrdil, že Adamec a Mourinho mi v ponímaní trénerstva imponujú. Žijú pre mančaft a to považujem za správne.
 

Tri body pre Doktora
Víťazstvo nad Jalšovým malo špecifickú príchuť pre Vladislava Fülöpa. Klubový masér futbalistov Zvončína oslávil štyridsiate narodeniny. Po zápase pohostil členov tímu hovädzím gulášom, koláčikmi a pridal aj niečo tekuté. „Zaspievali sme si na ľudovú nótu. Najlepší spevák je vedúci mužstva Jozef Heriban, ale zdatne mu sekunduje aj brankár Tomáš Ševčík,“ usmieval sa oslávenec Fülöp. „Máme tradíciu, že oslávenec dostáva od kabíny dres. V tomto prípade s číslom 40 a jeho prezývkou Doktor. Zafinancovali ho chlapci z fondu, ktorý si vytvorili na podobné príležitosti. Samozrejme, venovali sme mu aj víťazstvo nad Jalšovým,“ doplnil Rudolf Klenkovič.