V Boleráze majú po remíze v Bučanoch výhrady k rozhodcom

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 28.4.2012, 14.29, Ján Král

S blížiacim sa finišom oblastných súťaží, rastie nervozita aj v kluboch. Každý bod je dôležitý a každé zaváhanie môže v konečnom účtovaní mrzieť. Doteraz jarný suverén z Bolerázu prišiel po remíze o dva body v Bučanoch a na tri body sa dotiahli Malženice.

Ľubomír Krišica si doma užíva pohodu, o ktorú sa stará aj štvornohý miláčik. Foto: Ján Král

S odstupom času sme o situácii na čele tabuľky debatovali s prezidentom klubu Ľubomírom Krišicom.

reklama

Ako vnímate bodovú stratu v Bučanoch?
- Výsledok nás, samozrejme, nepotešil. Nepredviedli sme ani tradične exkluzívnu hru. Nerád sa vyhováram na okolnosti, ale delegovaní rozhodcovia podľa mňa situáciu nezvládli. Netrestali prehrešky proti futbalovým pravidlám, tvrdé zákroky na našich hráčov, z čoho pramenila nervozita. Ešte však nehádžeme flintu do žita. Veríme, že ďalšie zápasy zvládneme.
Duel viedol ako hlavný arbiter Peter Slíž. Čo mu presne vyčítate?
- Vzniklo viacero situácií, keď súper zámerne kúskoval hru. Domáci hráč si napríklad pred výkopom podával cez zápas ruky a debatoval s fanúšikmi, čím brzdil zápas. Domáci viackrát simulovali, ležali po prifilmovaných pádoch na ihrisku, po zakopnutí lopty sa viackrát čakalo na ďalšiu a pod. Niečo podobné sme zažili na jeseň v Dechticiach. Beriem, že to bola ich taktika. Rozhodca sa tomu len prizeral, nespravil si rešpekt a reagoval neskoro. Bola to voda na mlyn domáceho mužstva. Debatovať sa dá aj o tom, či vyrovnávajúci gól nepadol z ofsajdu. Verdikty všeobecne neboli vyvážené. Na zápas, kde hral tretí s prvým, poslali rozhodcov iba priemernej kvality.
Treba povedať, že po niektorých jesenných zápasoch mali ťažké srdce na rozhodcov aj v konkurenčných Malženiciach.
- Je to možné. Každý to vníma zo svojho pohľadu. Na zápas obvykle chodia traja rozhodcovia a ešte aj delegát. To sú všetko platené funkcie a mali by sa tak aj správať. Delegát nie je od toho, aby dostal na stretnutí občerstvenie a pozrel si futbal. Momentálne však máme pocit, že ich činnosť nevedie k ničomu. Do zápisov sa nedostane takmer žiadna kritika rozhodcov. Ak aj áno, tak s výsledkom to neurobí nič. Kluby sa len ťažko dostanú k hodnoteniam delegátov. Niekedy je síce rozhodca potrestaný, no čo z toho? Prejde pár týždňov a všetko je v starých koľajach. Karavána ide ďalej. Pritom nám ide iba o to, aby rozhodcovia pískali rovinu.
Malženice vyhrali v Majcichove a po zápase sa dotiahli k Bolerázu na tri body. Ako vidíte ďalej boj o postup?
- Po jeseni sme mohli mať jedenásťbodový náskok. Teraz vedieme o tri. Napriek všetkému, verím, že postup nám tento rok vyjde. Mrzí ma len, že sa šport vyvíja spôsobom,v ktorom sú uprednostňované financie pred dlhodobým systematickým prístupom. Nevedie to k ničomu dobrému a časom možno amatérsky futbal totálne upadne. Vždy sa nájde človek, ktorý vloží do futbalu veľké peniaze, nakúpi hotových hráčov a dosiahne rýchlo úspech. Zmarí pritom úsilie všetkých ostatných v tých kluboch, kde sa systematicky pracuje s mládežou už od prípravky cez ostatné mládežnícke mužstvá počas dlhých rokov, čo si vyžaduje nielen materiálne podmienky, ale obrovské obetovanie sa tých, ktorí to všetko realizujú. Ťažko s tým niečo spravíme, čo je dosť frustrujúce pre hráčov i funkcionárov klubov.
Vaše slová znejú skepticky. Ak sa nepodarí tento rok postup, môže to azda nejakým spôsobom ovplyvniť zotrvanie súčasného výboru Slavoja pri futbale?
- Vo funkcii predsedu klubu som od roku 2007 a vykonávať túto funkciu je pre mňa veľká česť. Odvtedy sa v Slavoji vytvorila výborná partia ľudí a veci fungujú tak, ako majú. Od hráčov, cez trénerov, spozorov až po funkcionárov. Každý člen našej jednoty môže vyjadriť svoj názor a týmto vyhlasujem, že ten väčšinový budem vždy rešpektovať. Nech sa demokraticky a objektívne rozhodne, či som pre náš futbal prínosom, alebo nie. Osobne z boja neutekám a dúfam, že ani ostatní členovia výboru. Na okolí nie je klub, ktorý by mal prípravku, žiakov, dve dorastenecké družstvá a v áčku toľko hráčov, že ešte môže mnohých poslať na hosťovanie. Na výpožičke máme hráčov v Trstíne, trnavskej Slávii, Košolnej aj iných tímoch. Keď sa neuplatnia u nás, chceme, aby hrali inde.
To uzná asi každý, pre región je Boleráz významnou mládežníckou základňou.
- Napríklad dorast Smoleníc tvoria z veľkej väčšiny naši hráči. Preregistrovali sme ich, aby Smolenice mohli hrať piatu ligu. Pri tomto všetkom úsilí nás demotivuje fakt, že sa rok čo rok vynorí klub, kde zhromaždia peniaze, kúpia hotových hráčov a rýchlo postúpia. Tak ako to bolo v prípade Šúroviec, Križovian, Modranky či Hornej Krupej. Robíme z vlastnej vôle a iniciatívy, vo svojom osobnom voľne, na úkor rodín a bezodplatne. Uvidíme, čo prinesú najbližšie týždne a mesiace. Podľa toho sa rozhodneme, čo ďalej. Mrzí nás, že naša práca nemá väčšiu odozvu aj u riadiaceho orgánu ObFZ Trnava.
V čom vidíte nedostatky prístupu Oblastného futbalového zväzu Trnava?
- Zväz síce slovne oceňuje našu prácu s mládežou, no z toho nemáme žiadny efekt. Možno nejaké lopty a financie na turnaj pre prípravkárov. Ale to je všetko. Chýba väčšia podpora. Naproti tomu pribúdajú nemalé povinnosti. Od klubov sa vyžaduje skoro všetko. Zápisy sa spracovávajú na počítači - problém klubu, evidencia žltých kariet - problém klubu, nahrávanie na kameru - problém klubu, nezaplatíš na čas – problém klubu, chceš sa k niečomu vyjadriť alebo niečo prerokovať - zaplať alebo máš zasa problém. Najnovšie sa bude zavádzať funkcia manažéra zodpovedného za informačný systém. Uvidíme, aké klady to v reálnom živote prinesie.
Takže je to hlavne o finančnej stránke?
- Nielen. Futbal sa stal drahým špásom a určite sú rezervy v spolupráci medzi klubmi a riadiacim zväzom. V minulom období sme sa zúčastnili rôznych projektov na získanie financií, ako sú Rodinný futbal či nadácia Slovenskej sporiteľne na podporu mládežníckeho športu. Uspeli v nich ale aj kluby, kde nemajú ani jedno mládežnícke mužstvo. Podobne to vnímajú aj iné menšie kluby z okolia, futbal na vidieku nenapreduje, skôr stagnuje alebo cúva. A podobne je to aj na celoslovenskej úrovni. Páčil sa mi názor prezidenta Lokomotívy Trnava Petra Moravčíka, ktorý ste nedávno publikovali v Trnavskom hlase. Uviedol, že nefandí reprezentácii, pretože iba špička slovenského futbalu má pôžitky z futbalu, a na podporu malých klubov sa zabúda.
Zostáva ešte osem kôl sezóny. Ak si odmyslíme duel v Malženiciach, ktorý súboj bude pre Slavoj najťažší?
- Nepodceňujeme nikoho. Aj proti zdanlivo slabším súperom ideme naplno od úvodu. Nebezpečné budú na ich pôde hlavne Voderady. Na pozore sa však máme aj pred Dechticami a Špačincami. Sú to mužstvá, ktoré bojujú o záchranu, musia získavať body. Kvalita je však na našej strane, ak budú rozhodcovia objektívni, verím, že to zvládneme. Všetko sa asi rozhodne v priamom súboji v Malženiciach. Nech zvíťazí šport a kvalita! Bolo by však dobré, aby k tomu dôležitému zápasu pristúpili zodpovedne aj funkcionári ObFZ Trnava.
V ďalšom kole privítate Dechtice, kde ste na jeseň stratili body po remíze 0:0. Ako vnímate súpera?
- Pavol Mackovčín, ako jeden z našich kľúčových hráčov, videl ôsmu žltú kartu a dva zápasy nemôže hrať. Našťastie, bude nám chýbať proti papierovo slabším celkom - Dechticiam a Špačinciam. Na duel vo Voderadoch už bude k dispozícii. Verím však, že aj bez neho si so súpermi poradíme, pretože máme kvalitný káder s možnosťou náhrady na každom poste. Paľa mnohí kritizujú, že často dostáva žlté karty za reči. Keď si však pozriete, ako ho súperi bránia a faulujú, čo si musí vytrpieť, tak je to na zamyslenie. Kvalitný hráč, ktorého okopávajú celé zápasy, občas skrátka nevydrží a povie svoje rozhodcom. A tí akoby na to čakali. Myslím si, že podobných tvorivých hráčov, a to v každom klube, by sme mali viac chrániť pred tvrdými zákrokmi.
Ako prežívate zápasy?
- Keď sa nahnevám, tak to už stojí za to. Emócie skôr držím v sebe a snažím sa okolie upokojiť, nerozvirovať hladinu vášní. S horúcou hlavou sa zle riešia veci. Vo vnútri ma však zožiera každý neúspech. Iný už asi nebudem.

Kto je Ľubomír Krišica
Narodil sa 21. februára 1960. Celý život žije v Klčovanoch, v miestnej časti Boleráza. Futbal za obec svojho času aktívne hrával. Funkciu predsedu zastáva v Slavoji od roku 2007. Predtým bol členom výboru. V civilnom zamestnaní pracuje ako vedúci technického úseku na Trnavskej univerzite. S manželkou Emíliou majú dcéry Tatianu a Lenku. K členom rodiny už patrí dvanásť rokov aj fenka Kora.