Trampoty so zámenou priezvisk v Spartaku: Mikovič nie je Mikinič!

ŠPORT - Futbal - Spartak | 3.5.2012, 09.00, Ján Král

Tomu sa hovorí týždeň! Martin Mikovič v stredu nastúpil na svoj premiérový zápas v reprezentačnej dvadsaťjednotke proti rovesníkom z Českej repubiky. V sobotu nechýbal v základnej zostave Spartaka proti Trenčínu. V úvode druhého polčasu dokonca vyrovnával skóre.

Na ďakovačke po zápase s Trenčínom udával tón vytlieskavačke. Foto: Lukáš Grinaj

Po stretnutí ho spoluhráči pri ďakovačke s fanúšikmi postavili do čela šíku, aby vytlieskaval pokrik Spartak – Spartak. Všetko zavŕšil tréner Pavel Hoftych, keď mu na tlačovke vzdal poklonu za výkon a povedal, že ak bude na sebe pracovať, môže dosiahnuť ešte oveľa vyššie méty ako doteraz.

Týždeň plný úspechov. Nezatočila sa vám z toho hlava?
- V nedeľu som sa dozvedel o reprezentačnej pozvánke od trénera Ivana Galáda. Keď som dostal šancu naskočiť do zápasu hneď od úvodných minút, zažíval som nádherné pocity. Gól v drese Spartaka bol čerešničkou na torte za celý týždeň. Mrzí ma však, že sme s Trenčínom nevyhrali.
Keď ste stáli pred reprezentačným zápasom na ihrisku a hrala národná hymna, nemali ste z toho zimomriavky na chrbte?
- Veru áno. Ani som si nemyslel, že to so mnou tak zamáva. Celý som sa rozklepal. S prvým výkopom však všetko zo mňa opadlo a sústredil som sa len na zápas.
Behá vám ešte po rozume záverečná ďakovačka s fanúšikmi Spartaka po stretnutí s Trenčínom?
- Premietal som si to v hlave ešte niekoľko dní po stretnutí. Chcel by som podobné momenty zažívať čo najčastejšie. Chcem strieľať góly a pokračovať v rovnakom štýle hry, ako doteraz. Od kamarátov mi prišli gratulačné esemesky a telefonáty. Potešilo ma to.
Nepatríte k futbalistom, o ktorých sa často píše v médiách. Kto to vlastne je Martin Mikovič?
- Odchovanec Spartaka, ktorý pochádza z trnavského sídliska Linčianska. Odmalička fandí trnavskému futbalu. Chodil na výjazdy s fanúšikmi. Prešiel všetkými dorasteneckými kategóriámi a veľa času strávil v béčku. Do ligy ho vytiahol tréner Nosický.
O post v A-tíme ste ale museli s meniacimi sa trénermi vždy nanovo bojovať.
- Neskôr mi dali príležitosť aj Milan Malatinský a Dušan Radolský. Po letnom príchode trénera Hoftycha som sa tiež porúčal do béčka, od jesene som však opäť v kádri, z čoho sa teším. Tréneri ma až tak nepoznali. Možno je to však aj lepšie. Vždy som ich asi časom zaujal tým, že hrám naplno.
Často si vás mnohí mýlia s Tomášom Mikiničom. Nerozčuľuje vás to?
- Aj na poslednej roztlieskavačke niekto po mne zakričal: Mikinič, poď! Po takom dlhom čase by si to snáď už ľudia mohli zapamätať. On je Tomáš a ja Martin. O dva roky je odo mňa mladší. Snáď to príde časom a ľudia si nás prestanú mýliť.
Vraj ste veselá kopa a viete to rozbaliť aj v kabíne.
- Občas mi to ide a poznámkami sa trafím na veselú strunu. Záleží na situácii. Prím v kabíne hrajú starší hráči. Humorom sršia hlavne Martin Vyskočil a masér Mário Prelovský. Keď už niečo povie Miro Karhan, tak to tiež stojí za to.
Čaká vás náročný zápas s Banskou Bystricou. Ako ho vnímate?
- Dukla hrá v strede tabuľky. Pricestuje s tým, že nemá čo stratiť. A my musíme vyhrať. To je na tom to ťažké. Verím, že keď strelíme gól do dvadsiatej minúty, upokojíme sa a dotiahneme zápas do víťazného konca.
Žilina má na čele tabuľky dvojbodový náskok. Myslíte si, že ešte stratí body?
- Teraz hrajú doma so Zlatými Moravcami. Potom cestujú do Ružomberka. Podľa mňa na Liptove zakopnú. My sa musíme pozerať na seba, získať dvanásť bodov zo štyroch zápasov, a potom uvidíme.