Stopéra Križovian Hrubého spoluhráči v kabíne skasírujú

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 4.5.2012, 12.03, Ján Král

Obrane Križovian nad Dudváhom šéfuje veselá kopa. Miroslav Hrubý je dobrý futbalista aj chlapík do partie. V tejto sezóne výraznou mierou prispel k tomu, že mančaft prehral zatiaľ len jediný zápas v súťaži.

Miroslavovi Hrubému úsmev na tvári chýba málokedy. Foto: Ján Král
 

reklama

Čo vás bude v klube stáť toto interview?
- Cha-cha. Za rozhovor máme sadzbu kartón piva. A ak mi tam dáte aj fotografiu, asi aj dva.
Kto vás skasíruje?
- Tieto veci má na starosti obranca Jaroslav Madara. Na podlžnosti si dáva pozor. V poslednom čase sme si to ale neustriehli. Takže budeme musieť tieto veci napraviť. Do kabíny totiž neprispejem len ja, ale za hetrik proti Radošovciam aj Lukáš Vido. Ten je dlžný kabíne aj ďalších štyri-päť kartónov. Pamätám si však, že krásnu fotku mal v predošlom čísle aj tréner Ján Belko s asistentom Martinom Partelom, ako aj kapitán Milan Baláž. Možno napokon nazbierame celkom zaujímavé číslo...
Ako zatiaľ vnímate aktuálnu sezónu?
- Až do zápasu v Krtovciach sme neprehrali 21 zápasov v rade, čo je pekná séria. Na súboj o prvé miesto prišlo asi šesťsto ľudí. Prehrali sme 0:2, čo bolo z pohľadu vývoja stretnutia spravodlivé. Neskladáme však zbrane. Naďalej sme bod za lídrom súťaže. Štyri body na nás strácajú Veľké Kostoľany a šesť Modranka. Stále je ešte sedem kôl do konca a môže to byť sranda.
V ktorých zápasoch sa podľa vás bude lámať chlieb?
- Čakajú nás ešte náročné zápasy v Modranke, Borskom Mikuláši, stretneme sa s Hlohovcom. Aktuálny bodový rozostup nehovorí o ničom. Potknúť sa môže ktorýkoľvek mančaft. Uvidíme, kto bude na konci prvý.
V Modranke máte viacerých kamarátov. Doberáte sa s nimi ohľadom postupového boja?
- Ešte z pôsobenia v Hrnčiarovciach poznám Andreja Kvetana. Kamaráti sme s Erikom Toblom, ktorý je momentálne zranený a už si len tak skoro nezahrá. To ma veľmi mrzí. Nepredstavoval som si takto koniec jeho kariéry. Souleymana Falla si pamätám ešte z čias, keď som hrával za béčko. Samozrejme, sú tam aj niektorí iní chalani, s ktorými sa poznáme z videnia.
Víkendový duel s Radošovcami ste vyhrali 3:0. Povinná jazda?
- Zvíťazili sme, no herne sme sa neblysli. Chýba nám ľahkosť. Možno nás trochu prekvapilo veľké teplo alebo terén. Ihrisko vyzerá na pohľad dobre, je však hrboľaté. My sme kombinačné družstvo, ktoré si potrebuje nahrávať na jeden – dva dotyky. Keď pošlem loptu krajnému bekovi, a ten musí loptu ešte na tri – štyri dotyky spracúvať, všetko je spomalené a nehráme podľa predstáv.
Svojho času ste hrávali za béčko Spartaka. Prečo táto kapitola vašej kariéry nepokračovala v najvyššej súťaži?
- Keď som prechádzal z dorastu do béčka, v A-tíme bol veľký pretlak kvalitných hráčov. Mladí sa presadzovali len veľmi ťažko. Za prioritu som si zobral štúdium na vysokej škole, futbal išiel na vedľajšiu koľaj. Hoci som ďalej aktívne hrával, škola bola pre mňa dôležitejšia. Keď som doštudoval, mal som 23 rokov, a to už bolo na útok na káder A-mužstva neskoro.
Po troch rokoch v béčku ste prešli do trnavskej Lokomotívy. Vraj tam bola výborná partia.
- To teda áno. V bráne ešte dokonca chytal Rolo Praj. Na rok som sa vrátil do béčka, a potom už moje kroky viedli do Rakúska. Keď som sa po piatich rokoch vrátil, ozval sa mi Stano Adamec, ktorý išiel trénovať Hrnčiarovce. Po roku a pol som sa presunul do Križovian. Pekné spomienky mám aj na futsalovú Mimu, kde som zažil výbornú partiu.
Nedávno ste si spravili základný trénerský kurz. Plánujete po hráčskej kariére pokračovať v tejto úlohe?
- Viem si predstaviť, že by som trénoval nejaké mužstvo. Futbal hrám viac ako dvadsať rokov, je to môj život. Keď raz skončím ako hráč, určite by som chcel niekoho trénovať. Kým ale ešte aktívne hrávam, neviem si to predstaviť. Bolo by to asi časovo náročné.
Budete si zvyšovať kvalifikáciu, alebo sa sústredíte na vidiecke súťaže?
- Možno by som najprv skúsil oblastné súťaže. Ak mi to pôjde, nevylučujem, že zapracujem na trénerskom vzdelaní a pokúsim sa presadiť aj v kraji.
Na zápasy Križovian občas chodí aj váš otec, ktorý funkcionárči v Bielom Kostole. Ešte vás nelámal, aby ste išli obci futbalovo pomôcť?
- Tam už ma lámu niekoľko rokov všetci. Otec však nie. Ten vie, že zatiaľ mám na to, aby som hral vo vyšších súťažiach. Povedal som však, že raz s futbalom skončím v Bielom Kostole. Tam som totiž začínal kopať do lopty ako malý chlapec. Zatiaľ však ešte moje myšlienky týmto smerom nejdú.
Otec je vaším kritikom, alebo vás skôr pohladí slovom?
- Otec chodieva na zápasy, v poslednom čase však ešte častejšie ako on navštevuje naše súboje môj svokor. Ten niekedy cestuje aj na zápasy u súpera. Väčšinou si s oboma zatelefonujem, povieme si, čo bolo dobré a čo zlé. Musím zaklopať na drevo, že v poslednom čase ma skôr chvália, než hania. Chýb je minimum, čo ide ruka v ruke s vekom a skúsenosťami. Keď som mal dvadsať rokov, behal som ako šarkan, teraz je to o inom. Post zadného stopéra sa snažím zastúpiť si veľmi zodpovedne a čo najlepšie.
A čo váš syn? Kope už do lopty?
- Samozrejme! Matúško bude mať v lete už mať päť rokov. Ako každé dieťa, je súťaživý typ, vždy chce vyhrať. Minule sme hrali futbal a skončilo sa to plačom. Uvidíme, čo z neho bude. Zatiaľ je to naše živé striebro. Nedá sa zastaviť. Behá, kadiaľ sa mu chce. Cez víkend sme navštívili oboch dedkov. Tak ich popreháňal, že fučali. Očividne je po otcovi...
Neplánujete s manželkou Andreou ešte ďalší prírastok do rodiny?
- Určite by sme chceli. Ako sa hovorí, pracujeme na tom.
 

Partel znova na ihrisku
Káder Križovian sužujú zranenia a tresty. Až sedem hráčov chýbalo trénerovi Jánovi Belkovi v dueli proti Radošovciam (3:0). I preto na zápas proti Radošovciam naskočil na záverečných desať minút asistent trénera Martin Partel.

Ukázal, že z futbalovej abecedy nič nezabudol. Dokonca posadil v samom závere Lukášovi Vidovi na hlavu gólový center, ktorý vďaka tomu dovŕšil v stretnutí svoj hetrik.

reklama

„Ak si odmyslím päť jesenných minút, zhodou okolností práve na pôde Radošoviec, tak som nehral súťažný zápas dva roky,“ zalovil v pamäti Partel.

„Nemal už kto ísť na ihrisko. Deň pred stretnutím som hral turnaj za starých pánov, takže som bol rozbehaný. Na viac ako polhodinu si však už netrúfnem. Musel by som viac trénovať a v tomto ohľade narážam na problém s lenivosťou,“ pousmial sa Partel.