Mestskí poslanci budú v júni rozhodovať o peniazoch pre šport

ŠPORT | 4.5.2012, 10.30, Ján Král

V júni sa bude na trnavskej radnici rozhodovať o peniazoch pre šport. Mestskí poslanci posúdia žiadosti o poskytnutie finančných dotácií od rôznych subjektov.

Eduard Guniš a Marian Rozložník (vpravo) sa snažia posúvať šport v Trnave dopredu. Foto: Ján Král
 

reklama

O systéme financovania športových aktivít v meste sme hovorili s predsedom komisie mládeže a športu Marianom Rozložníkom.

Žiadosti o dotácie už prešli cez vašu komisiu. Čo vám ukázal tento rok?
- Komisia posúdila všetky projekty, ktorých bolo takmer dvesto. Žiaľ, nie všetkým môžeme vyhovieť, i keď by sme chceli. Posudzovať ich ďalej budú poslanci volení ľuďmi.

Za našu komisiu môžem povedať, že by sme radi trochu prerobili súčasný dotačný systém, ktorého základy vznikli v deväťdesiatych rokoch. Chceme uľahčiť systém získania podpory.

reklama

O čo pôjde?
- Klubom a žiadateľom o podporu by sme výrazne pomohli, keby sa už v decembri dozvedeli, s akou sumou od mesta môžu počítať na nasledujúci rok. Takto musia čakať do júna, kým mestská rada resp. mestské zastupiteľstvo schváli výšku dotácií.

Ten, kto robí podujatie v prvej polovici roka, nevie, či môže počítať s podporou magistrátu. Po novom by mal jasno už v decembri.

Čo sa s tým dá spraviť, aby sa systém zmenil čo najskôr?
- Musí to prejsť diskusiou a rokovaniami v poslaneckých kluboch. Svoju víziu už som načrtol viceprimátorke Kvetoslave Tibenskej, ktorá zastrešuje športové aktivity.

V Trnave fungujú asi štyri desiatky športov. Spomedzi klubov je jednotkou Spartak. Ako funguje spolupráca s týmto klubom?

- Spartak je akciová spoločnosť a gro jej činnosti je zameraná na úspechy A-mužstva. Asi nemá veľký význam investovať mestské prostriedky do mužov. Mesto ale vidí priestor, ako sa realizovať v mládežníckych celkoch.

A to platí aj pre ostatné športy, ako sú hokej, basketbal, volejbal a hádzaná, ktoré majú najväčšiu členskú základňu.

Hádzaná sa momentálne v Trnave hrá iba na mládežníckej úrovni. Skrachovaný klub HK 47 nahradil HBC. Ako sa staviate k spolupráci s novým subjektom?

- HBC momentálne zastrešuje mládežnícke celky. Rozhodne potrebujú na rozbeh pomoc. Trnava bez hádzanej, to si neviem ani predstaviť... Mnohí zazlievajú mestu, že pochovalo tento šport.

To je však absolútna nepravda. V poslednej sezóne, ktorú hrali muži, mesto prispelo počas sezóny dvoma výraznými dotáciami. Napriek tomu sezónu nedohrali. Nie však vinou mesta.
 

Starší hádzanári nostalgicky spomínajú, ako v minulosti našli talenty na rôznych školských turnajoch. Čisto teoreticky, viete si predstaviť, že by mesto zastrešilo akúsi ligu základných škôl, ktorá by fungovala na niekdajších princípoch?
- Možno nastal čas, aby sme rozmýšľali o zmene celých Trnavských športových hier. Vznikli v roku 1997, keď Spartak premeškal šancu získať titul a tým pádom aj odmenu od mesta vo výške 500-tisíc korún. Ušetrené prostriedky radnica posunula na tieto hry.

Tie by sa mohli pretransformovať z jednodňových turnajov na dlhodobejšie súťaže, v ktorých by sme mohli hľadať talenty. Tak ako to bolo kedysi.

Pohybová kultúra detí je čoraz horšia. Uvažujete nad nejakým projektom, ako prilákať mládež na ihriská?
- V istom meste svojho času vyhlásili, že deti naučia plávať, lyžovať a korčuľovať. V Trnave je s lyžovaním problém, na plávanie a korčuľovanie však máme priestory. Uvažujeme nad systémom, ktorý by zabezpečil, aby deti z materských škôl chodili povedzme desaťkrát za rok korčuľovať na zimný štadión a do vody na plaváreň.

Samozrejme, prepravovať malé deti mestskou hromadnou dopravou nie je to pravé orechové. Ideálne by bolo zabezpečiť na tento účel zmluvnú prepravu. Zatiaľ je táto myšlienka v štádiu úvah, treba ju konzultovať ďalej.

V Trnave sa rozvíjajú aj menšie športy, ako ragby, curling či hokejbal, ktorým chýba vlastné ihrisko. Môžu očakávať v dohľadnom čase výraznejšiu podporu zo strany mesta?
- Dôležité je, aby ukázali, že sú životaschopní. V minulosti bolo viacero subjektov, ktoré vznikli, dostali dotáciu a zanikli. A bol problém ešte aj so zúčtovaním dotácie.

Zahrnul by som však k týmto športom aj florbal, ktorý je mladým športom. Ide o fyzicky veľmi náročný, no zároveň bezkontaktný šport, v čom vidím jeho krásu a budúcnosť.

Trnavskí bejzbalisti privítajú tento rok na svojej pôde významné podujatie, Európsky pohár. Plánuje tento turnaj podporiť aj mesto?
- Bejzbalisti aj softbalistky už svojou úrovňou prerástli kvalitu Slovenska. V minulosti dostávali z mestského rozpočtu len malú náplasť. Verím, že význam blížiaceho sa pohára zohľadní aj mestské zastupiteľstvo, vypočuje návrh komisie a pomôže klubu.

V Českej republike tečú do športu neporovnateľne väčšie peniaze než na Slovensku. V čom vidíte príčiny, že medzi krajinami sú také priepastné rozdiely?
- V tomto smere by si mal popol na hlavu sypať štát. Z výťažkov z lotérií a hazardných hier by mal financovať šport. Dve desaťročia len rozprávame o tom, ako štát prispeje na šport. Zatiaľ však stále len budujeme kanalizácie a iné veci.

Samozrejme, neznižujem tým význam týchto investícií, kedy však príde aj na šport? Zodpovedné ministerstvo má nastavenú takú dotačnú politiku, že menšie športové kluby nemajú šancu získať podporu na účely bežného masového športu. Potom sú odkázané prosíkať o peniaze u kamarátov podnikateľov. Zanietenci vrážajú do športu svoj voľný čas a peniaze, neberú ani cent. A štát sa usmieva a hovorí, že do športu dávame dosť...

Nepriama podpora je väčšia
Komisia mládeže a športu pracuje v deväťčlennom zložení. Tvoria ju piati mestskí poslanci Marian Rozložník, Jozef Adamec, Veronika Gašparíková, Miloš Krištofík, Blažena Kráľovičová a odborníci z oblasti športu Jozef Jančovič, Jozef Svátek, Branislav Slamka a Karol Jakubčík.

Operujú s rozpočtom, v ktorom je na športové aktivity vyčlenených 19-tisíc eur, na deti a mládež 12-tisíc eur. Ďalšia suma ide z darov a dotácií, ktoré však odobruje mestská rada a pri sumách nad tritisíc euro mestské zastupiteľstvo.

„V roku 2011 sa z priamych dotácii dostalo na šport zhruba 35-tisíc eur,“ vraví Eduard Guniš z referátu športu mesta Trnava.

Aj tento rok je jasné, že nie všetky požiadavky budú naplnené. Žiadosti o dotácie dosiahli celkovú výšku 350-tisíc eur.

„Mesto však dotuje šport aj nepriamo. To sú príspevky na prevádzku športovísk, hál, zimného štadióna, telocviční. Treba si uvedomiť, že kluby ani verejnosť neplatia za využívanie mestských športových priestorov také nájomné, aby z nich objekty vyžili. Cez správu kultúrnych a športových zariadení poskytuje mesto na chod hál, štadiónov a telocviční ďalšie peniaze. Za rok 2010 na túto sumu išlo z rozpočtu 900-tisíc eur. Za desaťročie od prelomu milénia to bolo dovedna viac ako 23 miliónov eur. Žiaľ, nie všetky financie sú viditeľné tak, ako priame dotácie,“ dodal Guniš.